Otvorenosť

Publikováno 28. decembra 2020 ARTA

Autorky a autori: Zoltán Baráth, Andrea Dudášová, Sofia Holoshchuk, Jana Kapelová a Nina Vidovencová, Norbert Kuki, Lucia Kupcová, Tsudoi Masuda, Sára Miklášová, Viktória Revická, Daniel Rychlo, Tatiana Takáčová, Jakub Užovič, Kristína Anna Vachová

Kurátorka: Nina Vidovencová

Odborná spolupráca: Katarína Jankechová

ARTA, Kollárova ulica, 2, Piešťany

Sprístupnenie výstavy: 14. 12. 2020

Trvanie výstavy: 15. 12. 2020 – 15. 2 2021

Fotodokumentácia: Zoltán Baráth

Každé dielo alebo jeho príbeh, ktorý vzniká, je tvorený v rámci dlhého reťazca vzájomne prepojených vplyvov, zážitkov, podnetov, skúseností, rozhovorov…, či už je to vedomé alebo nie. Študentky, študenti a pedagogičky sa počas semestra často dostávajú k hraniciam ich vlastnej citlivosti. Pričom proces, ktorý je nimi prežívaný im otvára nový priestor, kde sú viditeľné iba malé záblesky ideí, akýchsi nových čiastočných štruktúr, ktoré sa postupne formujú. Výstava Otvorenosť prezentuje práve tieto formy alebo umelecké diela študentiek, študentov a pedagogičiek z Ateliéru intermédií z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Názov Otvorenosť vychádza z rôznych momentov, ktoré sú v ateliéri prítomné. Jedným z nich je otváranie sa v dialógu, aby došlo k efektu napojenia sa na seba navzájom. Je dôležité sa otvoriť sebe samej alebo samému a začať od základných otázok, cez ktoré sa spoznávame a zisťujeme svoje východiská. Jedným z momentov počiatočného procesu uvažovania je tzv. interesse; záujem, doslova medzi (inter) a bytie (esse). Záujem a motivácia môžu naznačovať prístup otvorenosti bez očakávaní s dôrazom na citlivosť interakcie s vybranou oblasťou záujmu.

Komunikácia v ateliéri je rešpektujúca a otvorená k mnohým témam, ktoré sú každý semester rôznorodé. Študentky a študenti si na začiatku semestra individuálne cez formulár Otvorené kurikulum formulujú svoje vlastné témy, východiská a oblasti záujmu. Súčasne rôznorodosť spôsobuje aj premenlivosť ľudí v ateliéri, pričom u stabilnej väčšiny je možné badať kontinuálnosť vývoja spracovávaných tém. Cenné v tomto momente je, že aj samotná diferentnosť smeruje študentky, študentov a pedagogičky k neurčitej budúcnosti a otvára mnohostranné vývojové a emancipačné možnosti. Súčasne sa zdôrazňuje prax vzťahovosti, ktorá sa zameriava na pobyt v blízkosti divnosti. V dôsledku čoho je ateliérová filozofia radosti aj o prekonaní sily negatívneho cez uznanie a priznanie si negatívnych emócií, ktoré sa často najmä v období neistoty u študentiek a študentov objavujú a môžu byť vnímané ako psychický nepokoj alebo pocit vzrušujúcej zmeny.

Spoločne i individuálne zažívame proces tvorenia a stávania sa. Stávania sa umelkyňou alebo umelcom a zároveň si uvedomujeme, že každá a každý z nás je súčasťou kolektívu, v ktorom sa všetky a všetci učíme od seba navzájom. Ocitáme sa v momente zodpovednosti v ateliéri, kedy ide aj o zodpovednosť za živé vzťahy, v ktorých sa nachádzame. Skupinové konzultácie sú stavané tak, aby sme boli rešpektujúce a rešpektujúci, otvorené a otvorení, pozorné a pozorní, zvedavé a zvedaví k tej druhej alebo k tomu druhému a tomu, o čom nás informuje, na čo sa nás pýta alebo čo od nás žiada. Študentky a študenti tak individuálne aj spoločne, počas tichej prítomnosti pedagogičiek zažívajú proces v podobe zdieľania, sebareflexie a oslobodenia ako kritiky, ktorá vie byť demokratická a otvorená. Jej účelom je sprístupniť dielo, proces, ale aj seba samú a samého ku dôslednejšiemu preskúmaniu, prípadne utvrdeniu sa.

Otvorenosť – otvorená komunikácia, otvorená forma, a otvorené kurikulum. Všetky tri sa ideovo spájajú v jeden celok na výstave v podobe umeleckých diel rôznorodých tém od študentiek, študentov a pedagogičiek Ateliéru intermédií VŠVU, ktorými sú prijímanie emócií, proces tvorby, partnerský vzťah, covid19, reflexia komunity, nomádstvo, bežné situácie, politika a sloboda. Kľúčovými momentmi pedagogického úsilia sú podivné stretnutia a improvizácia, rovnako ako ochota vystaviť sa trápnosti. Tieto momenty sa spojili v spoločnom ateliérovom diele, ktoré vzniklo na základoch otvorenej formy. Tá je procesná a učí nás pozornosti voči gestu predchádzajúcej alebo predchádzajúceho, pričom nič neostáva prirodzené alebo dané. Napriek tomu je všetko skutočné, procesné, rešpektujúce a otvorené.

Nina Vidovencová