Predstav si, ako sa majú tvoje slzy
Autorka vo svojej práci Predstav si, ako sa majú tvoje slzy spracováva už nepotrebnú plachtu, ktorá je farbená cibuľovými šupkami, čím dochádza k využitiu materiálov vyčlenených ako odpad. Cibuľa okrem iného asociuje aj to, že spúšťa slzy.
Zafarbená textília má z jednej strany nápis ,,Plač = uvedomenie si svojej citlivosti“ a z druhej strany ,,Plač ≠ nezvládnutie situácie“.
Vreckovka, ktorá vznikne rozstrihaním textílie symbolizuje, že plač aj iné emócie by nemali byť potláčané, ale zžité s nami, našou každodennosťou bez zbytočného upozorňovania na ich príčinu. Nie vždy vysvetľujeme prečo sa smejeme, prečo sa rozčuľujeme, prečo cítime vzrušenie. Prejav emócii je náš filter, ktorý pre duševné zdravie potrebujeme.
Vreckovka je priestor, pre naše transparentné slzy.
Objekt je doplnený textom.
Niekedy príde ledva jedna. Inokedy nespočetne.
Niekedy jedna padá večnosť. Inokedy milión prejde za minútu.
Vedia byť silné a jemné zároveň,
ťažké a hrdé,
prázdne a významné,
nezabudnuteľné,
ľahké, plné a zbytočné,
znásilnené, zneužité.
Vedia o svojej dôležitosti.
Prídu, ak cítia svoj priestor.
Ovládnuť sa (alebo ich), premôcť sa (alebo ich), prijať ich (alebo sa) , predviesť ich (alebo sa).
Aké by to bolo, ak by vedeli slzy rozprávať?
Mohli by sa uraziť, keď sa za ne hanbíme.
Možno by nám vynadali za to, ak ich vedome nepoužívame a popierame.
Možno by nám vysvetlili, že nie sú len pre smútok a nie len pre náš smútok.
Alebo, že chcú byť videné.
Pravdepodobne by sa kyslo zatvárili, kebyže zistia, ako niekedy reagujeme na iné slzy.
Alebo, že z nich mávame stres.
Sú vzácne, avšak zároveň nechcené.
Nevídané, nevítané.
Vnímané aj ako hanba, aj ako potupnosť.
U mužov ženskosťou. U žien detinskosťou.
U detí Prídu.
Neskôr s hanbou.
Neskôr si pýtajú povolenie.
Neskôr je možné, že už neprídu.
Vedia o svojej dôležitosti.
Prídu, ak cítia svoj priestor.
silné a jemné zároveň,
ťažké a hrdé,
prázdne a významné,
nezabudnuteľné a pritom ľahké,
transparentné.
