Inscenácia prirodzena
INSCENÁCIA PRIRODZENA
Na semestrálnu tému – trápnosť som si zvolila mne, aj ako fotografke blízku a známu situáciu – trápny pocit pred fotografickým objektívom. Zároveň ma zaujímala otázka, čo znamená prirodzenosť pri niečom ako inscenovanom fotografovaní. Preto som do svojho rešeršu obsiahla 4 fotografov, od ktorých som žiadala sériu prirodzených portrétov mňa. Fotili ma študenti fotografie, spolubývajúca, i fotograf z Ateliéru Megafoto v Dúbravke. Seba som ako objekt výskumu vybrala hlavne pre precízne skúmanie trápnych pocitov pri submisívnom modelovaní seba do pozícií podľa povelu, proti mojej vôli a chtíču zároveň.
Výsledný výstup je doslovnou iscenáciou môjho posledného fotografovania/modelovania sa v ateliéri Megafoto v Dúbravke. Situáciu som obrátila tým, že som sa tentokrát ocitla na opačnej strane fotoaparátu – ako fotograf. Za svojho pokusného modela som vybrala nevinnú dievčenskú dušu zo školy. Moja modelka bola v presvedčení, že ju fotím len na “pár” prirodzených portrétov podľa môjho želania. Ja som potajmä natáčala modelkine tvárové a pohybové expresie a podrobne som nasledovala postup fotografa, ktorý fotil mňa. Vznikol moment, kedy som sa cítila empaticky trápne za modelku ktorú fotím a zároveň trápne ako človek – fotograf – sochár –
FOTOGRAFIE – 1 MODEL / 4 FOTOGRAFI / 4 PRIRODZENA
