Xenorhizomes Be Still Movement
časopriestorové trhliny v šírinách „anti-nadprirodzenín“
XENORIZÓMIE = xeno (mimo/nezemský, zvláštny, iný, cudzí),rizóma (postupne stále rastúca horizontálna podzemná stonka, ktorá v určitých intervaloch vysádza bočné výhonky a adventívne korene), antihmota (časť hmoty, zrkadlový obraz koinohmoty – hmoty tvoriacej nás a veci okolo nás); žiarivo-priehľadná zlomok sekundy viditeľná prelievajúca sa antihmota podzemných koreňových štruktúr.
Xenorizómie pretekajú priestorom „anti-nadprirodzenín“, teda priestorom, v ktorom všetky „neprirodzeniny“ sú objektmi prirodzenými a prírodniny doň vstupujú len občasne a dočasne. Takto definujú naše prostredie. Sú opakom hmoty, opakom podzemných štruktúr. Ich textúra je rizomatická, vo svojej zdanlivej sypkosti a nestálosti sa zopačnením – vo svojej inej virtualite – polymerizovaním zjemňujú, vyhladzujú, prelievajú priestorom. Xenorizómne antičastice sa zobrazujú iba na pár momentov, zachytiť ich voľným okom, vidieť priesvitnú žiaru, je skoro nemožné. Jednotlivé mikroskopické tetelenia sú odhmotňované a opakovane zhmotňované v piesňachťahania sa xenorizomatických antivlákien, v zostatkovej pôde antihmôt učupujúcich sa v ovzduší okolo nás.
Za milisekundy skompostnievajúcich liatí vyčkávajúcich na vrátenie sa späť Xenorizómie smútia a útrapne kvília počas ich príchodov do starých svetov novými, nadpozemskou energiou nabitými cestičkami v časových glitchoch a slučkách. Zápasia na hranici medzi skutočným a neskutočným, minulým a budúcim, túžiac po návrate do svojej hmotnej, podpovrchovej podoby, aby mohli tvoriť budúcnosť novej generácie magických bujarých prirodzených vzťahovostí. Sniť a fabulovať je im rovnakou výzvou ako nám, zažívajú antiboj s hmotou bez energie k prežitiu. Xenorizómie pripomínajú koreňové siete, sú však hladké, jemné, vzdušné. V istých intervaloch sa rozvetvujú – xenorizomatické štruktúry naberajú na hustote – zhusťujú svoj objem v rozkonárených riečkach a prúdeniach. Odpadávajú z nich bielo-priehľadné kvapôčky antihmoty, ktoré v drobných antipriestorových časovostiach zanikajú. Vracajúc sa do svojich prirodzených prostredí – v podterestriáliách ostávajú sprítomnené – rozprávajú o možných reáliách svojich potomkov vkladajúc do nich nádej, že pretrvajú dlhšie. Veriac, že z neprirodzenín sa stanú nadhmoty, ktoré skrz túžbu ostať v zemi, s pôdou, s mikróbmi, s rizómami – vo svojich sieťach – prehodnotia normatívne vzorce správania sa, kategorizovania a rozčleňovania. Vychádzajú na svetlo, ktoré im ich situovaním nie je príjemné ani príznačné a básnia o iných spôsoboch spolunažívania, ktoré nestíhajú v obmedzenom čase svojej antihmotnej existencie dopovedať, či niekedy ani vyriecť.
To však nevadí, ich samotná prítomnosť je vo svojej jemnosti, pominuteľnosti a odhodlanosti všehovoriaca – prinášajú emócie, ktoré ovplyvnia naše činy voči sebe navzájom, v ťažších či klasických momentoch, kedy sa snažíme znovu artikulovať normy chápania, akceptácie a lásky voči inakosti zmýšľania a konania.
//: É é é Xenorizómie é é É
Í í í pre nás i všetky naše mimozemské
subdruhy í í Í
Ó ó ó skompostnievajme budúcnosť
a vytvárajme minulosť inak a nanovo
ó ó Ó
Á á á staňme sa dierami slučky, z
ktorých vytiahneme reality zrkadlá á
á Á
É é é Xenorizómie é é É ://
