Touch of Society
V tomto homocentrickom poňatí reality, je takmer nemožné si predstaviť svet ktorého nie sme súčasťou. Svet, v ktorom ľudstvo nestojí na jeho vrchole a neukazuje prstom na vinníka, neignoruje hranice medzi neobmedzenými špekuláciami a hmotnou realitou, kde sci-fi možno považovať za opodstatnenú úvahu o blízkej budúcnosti, spoločne s divokým optimizmom rýchleho pokroku.
Pomýlené ideologické presvedčenia a nihilistické túžby po konci ľudstva ma privádzajú k akejsi primárnej podstate, k hľadaniu človeka v prírode a prírodu v ňom samotnom. Ocitám sa v intímnom prostredí včiel ktoré skúmam a spoznávam očami dieťaťa. Symbol včely ma dlhú historickú symboliku, no predovšetkým symbolizuje: pracovitosť, organizovanosť, nevinnosť, pospolitosť a oddanosť. Medu boli prisudzované rôzne symboly, najčastejšie očistné.
Vychádzam z materiality, ktorú nám poskytuje včelstvo a opieram sa o predmet Priestor a materiál, kde prostredníctvom svojho “alchymistického” objavovania vstupujem do sveta materiálov a jeho vlastností a schopností. Prestávam sa dívať na objekt ako na formu a vnímam samotný objekt ako proces, ktorého interpretácia je podradená použitému materiálu a jehovlastnostiam, schopnostiam či jeho symbolike.
V tomto konkrétnom prípade vytváram objekt ruky prevedenej v medovom skle, ktoré sa pri zahrievaní deformuje, ale nerozpúšťa. Využívam jeho efemérnosť, aby som mohla ukázať našu nestálosť, pominuteľnosť a zároveň sa zamýšľam nad schopnosťou uchopiť a interpretovať našu individuálnu, celoživotnú prácu. Tú vnímam analogicky, ale aj v kontrastne s včelím nektárom. Nektár je pre včely otázkou prežitia, pre nás len materiálom, ktorý pretavujeme do zanedbateľných produktov.
A je tu ešte gesto, ktoré ruka reprezentuje. Spočiatku som chcela urobiť neiečo gestické, ako je aj podanie ruky. Toto gesto vzniklo pred stovkami rokov, ktoré boli plné vojen. Muži podaním si ruky dávali najavo, že v nich nedržia zbrane. Toto gesto nájdete aj na stĺpe chrámu aténskej Akropoly, ktorý znázorňuje Héru a Aténu, ako si podávajú ruky. Obe strany si takto v časoch staroveku prejavovali vzájomný rešpekt, rovnocenné postavanie a predovšetkým to, že v rukách nenesú zbraň a majú priateľské úmysly. V novoveku tento symbol začal symbolizovať vzájomnú dôveru či vernosť. No v tomto prípade ide o čosi viac než o podanie ruky, niečo telesnejšie a bezbrannejšie.
