ENFANT TERRIBLE /modlitby hrozných detí vesmíru /inštalácia

apk+

video-dokumentácia inštalácie

 

 

Abstrakt/Abstract:

-SK-

Projekt zaznamenáva môj vzťah vo vývine k pojmu ekológia. Cítim, že ekológia sa stala niečím, čím sa nikdy stať nemala a modlím sa pre dôvod často pokriveného vnímania tohto fenoménu. Snažím sa identifikovať novú ekologickú morálku, ktorá by nesmerovala k vyzdvihovaniu jedného druhu a ktorá by moc všetkým rovnako odoprela, ako aj poskytla.

Vchádzam do utopického sveta plného symbiotického porozumenia, spravodlivosti a rovnosti v koexistencií živej i neživej prírody. Cítim potrebu konfrontovať hmotu s transcendentálnom, vedu s náboženstvom, ducha s racionálnom. Vo svojej inštalácii zloženej z trojkanálového videa, v ktorom sa odohráva autorská video-performance – prednes modlitby za konkrétnu vlastnosť hrozného dieťaťa vesmíru, dichotomicky staviam recipienta do pozície antropo-centra, do stredu inštalácie pozostávajúcej z troch televízií v trianglovom uložení v priestore. Recipient je hýbateľom, recipient sa stáva pevnou osou uprostred, môže rotovať okolo svojej osi a svojim uvedomelým bytím v strede prijať rolu hrozného dieťaťa. Zákonitou väzbou subjektu a objektu som i ja súčasťou kritizovanej idey, nesiem v sebe určitú výčitku za seba, za „iných“, či „ostatných“, s ktorými som nútená zdieľať čas a priestor.

 

-EN-

The project named „Enfant Terrible“ records transformation of my relationship with the contemporary perception of the concept of ecology. I feel that ecology has become something it should never have been. I am trying to identify the new ecological ethics which should provide and also denied power to all entities equally.

I am entering the utopic world of fully symbiotic understanding and all-equality. I need to poetically confront materiality with transcendentality, science with religion, spirit with racionality. My multi-media installation consists of three-canal video in which are playing recordings of author’s video-performance simultaneously and rythmically as one unit. I am putting the recipient dichotomically into an anthropo-centre, into the middle of the installation consists of three triangulary placed televisions. Due to the necesserality of bond of the subject and the object I am also part of the critizied ideas I am praying for. I eliminate the option of getting rid of individual‘s responsibility for the actual state of our planet.

 

 

 

Anotácia:
Zámerom projektu bola z počiatku fascinácia z identifikácie vlastného vzťahu k pojmu ekológie, keďže som pociťovala silnú krivdu z rozdielov medzi jej podstatou, symbiotickým princípom a jej reprezentáciou – ľudskou interpretáciou. Okrem vnútornej identifikácie ekologického pojmu som cítila aj potrebu v rámci ozdravovania vzťahu medzi mnou, prírodou a ne-prírodou, nájsť akési transcendentálne, duchovné a esenčné spojenie, ktoré som preciťovala hlavne vďaka písanej poézií. Tá sa neskôr sformovala v textové podoby jednotnej, pevnej formy modlitby určenej k vnútornému dialógu s transcendentálnom, s prírodou – k sebaspytovaniu, ktoré mi poskytlo pocit zjednotenia v otvorenom dialógu o esencií matky prírody.
Po dobu troch mesiacov (februrár-apríl 2020) som písomne zaznamenávala denníkovou formou svoje zápisky o zážitkoch, pocitoch a myšlienkach, ktoré ma v ten deň sprevádzali. Každý večer pred zaspávaním som si vyčlenila čas na modlitbu za určitú vlastnosť hrozného dieťaťa vesmíru – za udalosti, ktoré obopínali môj deň a transformovali moje emócie i postoj k svetu. Nepriamym oslovovaním „Ja, Ty, My, Vy, Oni, Ona“ v mojich modlitbách odkazujem na zjednotenie svojej osoby s kritizovanou myšlienkou a preberá zodpovednosť za pocity viny, ktoré prináša úpadok ľudskej konzumnej civilizácie. Odkazujem na súčasný stav Zeme a formujem ho do homogénnej podoby ľudských entít, čím eliminujem možnosť zbaviť sa zodpovednosti jednotlivca za prírodné procesy, ktorých je súčasťou rovnako, ako života biotického aj abiotického. Touto reflexiou subjektívnych pocitov z kolektívnej viny som dospela k názoru, že ekológia a jej súčasný pojem slúži ako jedno zo zrkadiel ľudskej morálky. Je tým istým ako vzťah ku matke, vzťah ku žene, k dievčati, sestre, susedke, či kamarátke. Je tým istým ako akékoľvek náboženstvo, ktoré prináša mravné učenie ľudstvu.
Výsledkom týchto mesačných denníkových zápiskov sa stalo desať výsledných modlitieb, pričom každá z nich je určená pre jednu vlastnosť hrozného dieťaťa vesmíru a jedná sa o vlastnosti: omámený, stereotypný, hladný, zúfalý, sebecký, ohraničený, ekonomický, pozorný, rozdvojený a cudzí. Všetky z nich majú príbuznú textovú formu, no kládla som dôraz na obsahovú rôznorodosť a odlišnosť obsahov modlitieb i ich významových kontextov. K realizácii inštalácie som si vybrala tri modlitby na spracovanie, jedná sa o modlitby za vlastnosti: pozorný, rozdvojený a cudzí. Každej modlitbe som vybrala priestor/prostredie, v ktorom svoju modlitbu prednesiem – sú to prírodné, nájdené scenérie, ktoré ma obklopujú v blízkom okolí. Záznam prednesu modlitby prezentujem ako jednotlivé video-performance v rozdielnych prostrediach, pričom v každej z nich je obsiahnutá silueta mojej postavy, či už sprostredkovane – vo vodnom odraze, v tieni na zemi, alebo v nepriamom zábere od chrbta, aby som seba ako subjekt zaprela a ponorila sa do utopického sveta rovnosti.