DISORIENTÁCIA V LINEARITE
Projekt zaznamenáva moju poslednú aktualizovanú odpoveď na otázky, ktoré si od útleho detstva kladiem: Prečo som ja práve ja? Čo sa odo mňa očakáva? A čo mám očakávať sama od seba? Počas svojho života svoje odpovede stále aktualizujem, určujem nedokončené závery, prijímam premenlivosť a nestabilnosť svojho presvedčenia.
Práve toto posledné, aktualizované obdobie som sa poddala svojmu hnevu, odmietaniu, panike i strachu, aby som im porozumela. Zároveň som tieto emócie bez zábran menila v písomné úvahy.
Utopická vízia ďalekej, vždy-abstraktnej budúcnosti pramení zo subjektívneho pocitu neistoty, strachu a nečitateľnosti svojho telesného bytia. Opiera sa o jediné moje poznanie – minulosť a súčasnosť.
Inštalácia obsahuje výťažok z textov spolu s objektami, ktoré personifikujú túto utopickú víziu. Fragmenty ľudských tiel z rôznych dôb budúcnosti, v niečom si podobné, no stále si cudzie, každý kus sám – tvoriaci celok. Utópia tejto vízie cnie v podpore rozpadu a rozkladu spoločenského súžitia.
Hlása sa k submisivite v prírode, k premene, izolácií, stagnácií a rezignácií.
Ľud ako celok.
Človek ako celok.
Človek ako fragment.
Človek ako popieranie človeka.
Človek ako popieranie ľudu.
