GAME AIR _ PRAVIDLÁ HRY
Projekt Gameair / Pravidlá hry, ktorý sme absolvovali začiatkom októbra 2020 (29.9. – 5.10.) v oblasti Gemeru so základným táborom v Krásnohorskej Dlhej Lúke a zúčastnili sa ho všetky ročníky, okrem 2. roč. magisterského štúdia Ateliéru priestorových komunikácii+, naplnil svoje ciele. Upriamili sme pozornosť na hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými záujmami jednotlivcov či ekonomickou stratégiou štátu a čistým životným prostredím. Individuálnou, ale aj spoločnou ambíciou kreatívnych prejavov bolo odhaľovanie a komentovanie porušovania pravidiel “hry“, ako sú napr. environmentálne záťaže z minulosti, ale aj súčasnosti napr. v okolí magnezitových závodov v Jelšave a Lubeníku. Zároveň sme prenikali do histórie krajiny a jej kultúrneho a prírodného bohatstva. Kolektívne “treky“ po Silickej a Plešiveckej planine nám umožnili tvorivo reagovať na prírodné, ale aj technické a kultúrne miesta. Taktiež sme sa dotkli otázky spolužitia maďarskej a slovenskej národnosti. Navštívili sme Gombasek, “kultové“ miesto Maďarov žijúcich na Slovensku, kde sme diskutovali s Örsom Oroszom organizátorom letných táborov a aktivít na tomto mieste o jeho význame pre maďarskú komunitu a vzájomné spolužitie Slovenských Maďarov a Slovákov. Pred samotným pôsobením na Gemeri sme sa venovali diskusiám ohľadne umenia vo verejnom a prírodnom prostredí, ktoré viedol Ján Kralovič, pedagóg Katedry teórie a dejín umenia VŠVU. Ďalej sme absolvovali inštruktáž – čo navštíviť, od OZ Čierne diery a zakúpili sme od nich knižnú publikáciu, ktorá nám neskôr pomáhala s identifikáciou lokalít. Ďalšou veľmi prínosnou aktivitou bola prednáška s následnou diskusiou Michala Havrana, ktorý nás previedol históriou Gemeru, úvahami o jeho rôznych fenoménoch. Z hľadiska pedagogického bolo cieľom projektu absolvovať proces pre prácu v teréne, vytvoriť akýsi manuál prípravy a pohybu, čo nie nie je možné realizovať len pri ateliérovej práci.
Projekt sa realizoval pod pedagogickým vedením: prof. Mgr. Anton Čierny, Mgr. art. Jaroslav Kyša, Mgr. art. Tomáš Prištiak, Mgr. art. Juraj Gábor
Zúčastnení študenti a študentky: Veronika Verešová, Daniela Dolinská, Katarína Chmelárová, Alexandra Gašparovičová, Terézia Tomková, Boris Frey, Róbert Urbančok, Petra Hrúziková, Oleksandra Potrohosh
Projekt bol podporený Nadáciou Tatra banky.
Mushroom orchestra
video, 1 min. 43 s.
Kolektívna akcia v teréne.
Vytvorené v rámci workshopu GAMEAIR 2020
Ateliér priestorových komunikácií (APK+) VŠVU
Koryto
zvuková intervencia, nahrávka
zLOM
video, 2 min. 22 s.
Kolektívna akcia v teréne.
Vytvorené v rámci workshopu GAMEAIR 2020
Ateliér priestorových komunikácií (APK+) VŠVU
Petra Hrúziková: Čo znamená krajinu žiť?
text, fotografia
Počas workshopu v oblasti Gemera som svoj záujem a činnosť venovala hutníckym, baníckym a všeobecne rozvojovým počinom rodiny rodu Andrássyovcov, či konkrétnejšie Emanuela Andrássyho. Venovala som sa primárne vysokým peciam, ktoré slúžili na spracovanie železných rúd a svojho času boli jedni z najvýznamnejších producentov surového železa v našom okolí, určených napríklad i na výstavbu a rozmach železníc.
Vysoká pec Etelka vznikla v roku 1867 v obci Nižná Slaná zásluhou Emanuela, ktorý túto pec pomenoval po svojej matke, svoju banícku činnosť ukončila až v roku 1907. Počas tohto obdobia sa po celý čas surové rudy spracovávali, aby sa žiadúce minerály vyextrahovali do peny a tie nežiadúce sa potlačili do jemnozrnného odpadu.
Tento jemnozrnný odpad vo svojom objeme 5,5 milióna kubických metrov rozliehajúcich sa na 21,6 hektároch, dnes leží v bezprostrednej blízkosti huty Etelka v Nižnej Slanej a predstavuje jednu z najväčších enviromentálnych záťaží na Slovensku. Pôsobením času, zrážok, vetra i človeka sa zloženie skládky neustále mení, transformuje, tvorí nové chemické zlúčeniny a koloidné kaly. Rozkladacie procesy atakujú povrchy minerálnych fáz, primárne väzby sa rušia a tvoria sa nové, stabilné väzby.
Odpad si vytvoril svoj malý toxický ekosystém, v ktorom sa oddeľujú kvapalné látky od tých tuhých a zo živých organizmov prežije len ten najodolnejší, čo svedčí i o opustenosti obce Nižná Slaná. Ťažké kovy a iné znečisťujúce látky, ktoré sa uvoľňujú procesom zvetrávania, znečisťujú povrchové a podzemné vody, substrát sa roznáša do okolia (od Dobšinej po Rožňavu), tieto látky potom vstupujú do potravinového reťazca živočíchov i ľudí, čo si na vlastnej koži zažili sami okolití obyvatelia, či konkrétne zamestnanci podniku Siderit s.r.o. zdravotnými komplikáciami a výrazným skrátením životnej dĺžky na približne 50-60 rokov.
Fotograficky i textovo dokumentujem viditeľné stopy po minulosti v teréne, snažím sa porozumieť zloženiu tohto odkaliska a jeho následkom, ktoré dnes výrazne poznačujú našu prítomnosť. Sledovala som vrstvy hornín, rúd, kalov aj rastlín. Zdôrazňujem každý zásah, či premenu prvotnej štruktúry krajiny ľudským prvkom, ďalej dôkladné a dlhodobé pozorovanie správania sa súčasného materiálu v budúcom čase, ktorý nám je cudzí. Kladiem otázku morálke tvorby.
/1
Ako ťa denno-denné svetlo núti povstať znovu k novým paprskom.
Ako si haldou čoraz väčšmi depresovanejšou,
horúcejšou, nebezpečnejšou i toxickejšou.
Ako plynie čas sám nám tvorom, tvorcom povrchnej kože zemskej,
ako na nás čaká,
keď nás svojou latentnosťou minul.
Ozýva sa iba defektným povrchom,
chorobno-toxickou súčasťou v našich telách.
Si črevom,
si žalúdkom,
si čiernymi výlučkami sliznice
a nádorom v našich telách.
/ 2
Šľachetní tvorcovia, budovatelia zlatých klenbí nekonečných nebies,
klenbí opierajúcich sa o oporné stĺpy,
ktoré ako jediné znesú i ťažko stráviteľnú záťaž.
Pri jej tvorení však rozhnisali ranu na dostatok storočí vopred.
Čujte!
Poranenie litosféry už dostačuje k oslave perverzných rozkoší!
Rozkoší v prospech trpezlivého utrpenia.
Uchráni nás slasť zo zdanlivého dobra dostatočne
pred zlom ukrytom v nás?
Procesy hnijúcej rany prechádzajú práve tak našimi telami spoločne.
A tak môžeme konečne porozumieť ako sa dá krajina zažiť.
/3
Každou novou mutáciou,
premenou skupenstiev a chemických zlúčenín.
Každým vydýchnutím, uvoľnením,
vylúhovaním, vznikom a zánikom
strácaš svoju najväčšiu moc –
množinu stabilných materiálov tvoriace tvoje telo.
Halda, si natoľko milosrdná,
že sa s najmocnejšími látkami spravodlivo podelíš.
Svoju nadmernú silu delíš všetkým navôkol,
živým i neživým, biotickým i abiotickým
z dôvodu rovnováhy v nerovnováhe.
/4
Z rany ti tečú toxické fluídy,
rastú chorobné výrastky a výčnelky.
Si para-normálna. Nepatríš sem.
Zo svojej smrti plodíš život,
tým sa jej vysmievaš.
A kde sa objaví látka cudzorodá,
tam ju láskou pohltíš a vstrebeš.
Si odkalisko, depónia.
Si sladká skládka matka toxická.
Si nevhodná forma mŕtveho života.
Si rozpojená hornina,
jemne rozomletá ruda so zvyškami kovov, dreva a chemických látok.
Si antropický industriálny reliéf.
Si nová štruktúra krajiny.
Si domovom mikroorganizmov, kvasiniek, plesní, húb, rias a lišajníkov.
Si útočiskom najrezistentnejších druhov života.
Si biologicko-geologicko-chemický reaktor.
Si otvorená rana pôsobená našim nožom.
Terézia Tomková: V Gemeri je vesmír
video, 3 min. 11. sekúnd
Video záznam je pohľadom na vodnú hladinu, prelínajúc sa a meniac svoju podobu. Ide o hladinu
znečisteného jazera v Slovenskom krase. Odkazuje na flúidnu podobu tejto krajiny a jej rozmanitosť,
ktorá ju definuje a zároveň sceľuje do celku v akom je pre mňa prístupná.
Spolu s použitím upravených nahrávok naších výkrikov z tunela v Magnetizovciach (vyhotovených počas
zvukového workshopu na Gemeri) v pozadí je jasne rozpoznateľná melódia Clere de Lune – Claude
Debussy. Táto melódia sa stala pre mňa prítomným prvkom, počas návštevy mauzolea Andrášiovcov.
Toto mauzóleum je jedným z hlavných pamiatok, ktoré poukazujú na dobu rozkvetu Gemera a zároveň
na prítomnú súčasť regionálnej hrdosti občanov v súčastnosti.
Pri vyhotovovaní tejto práce som sa nesnažia zhotoviť audiovizuálne hodnotné dielo, ide skôr o
myšlienkové mapovanie charakteru tejto krajiny.
Daniela Dolinská: Gemerský adrenalín
video, 2 min. 40 sekúnd
Tak ako minca má vždy dve strany, tak aj moja práca spočíva z dvoch kontrastných bodov. Snažila som sa zobraziť moje pocity z pobytu na Gemeri dvomi spôsobmi : pokojne, pokorne, s láskou, hladko, relaxačne = video. Vďaka pánovi a pani ktorých sme náhodou spoznali a stali sa z nás kamaráti. Zároveň však akýsi stres, keďže prostredie v ktorom sme boli nebol úplný komfort, na ktorý som zvyknutá a taktiež ľudia s ktorými sme natáčali video mohli byť nevyspytateľni´, keďže sme ich nepoznali. Práve touto skúsenosťou pracovať s ľuďmi, ktorí sú pre mňa neznámi som pociťovala akýsi typ adrenalínu. O Gemeri v minulosti písalo známych spisovateľov ako aj Samo Chalupka, ktorý napísal báseň Boj pri Jelšave. Nechala som sa inšpirovať a prerozprávala som jeho báseň do môjho videa, ako narušenie harmonického obrazu zaznamenávajúce ho pobyt na Gemeri z prostredia domácich. Fascinuje ma predstava že na mieste kde sme sa v kľude prechádzali kedysi boli veľké nepokoje. Presne ako v mojej hlave teraz. Na jednej strane som spokojná s výsledným videom na druhej mám trošku boj v hlave čo sa týka audia.
Boris Frey: Horná zem (felvidék), vývoj, vznik, značenie
akcia v teréne, fotografia
Prítomnosť je poznačená minulosťou, ktorá vytvára národnostné nezhody.Následne tieto nezhody vedú k vytváraniu nových celkov, ktoré saale opierajú o minulosť. Možno nevedome, ale preto vzniká nový celok medzi nami. Človek vníma v krajine svoje okolie a jeho historicky nátlak, v tomto prípade to boli vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom.
Prechodom krajinou, hlbším spoznávaním krajiny som pochopil, že aj v tejto oblasti (Gemer, Gombasek) sa história prenáša z generácie na generáciu a ostáva v súčastnosti poznateľná aj na vonok (vizuálne). Pochopil som že ani jedna strana národnostnú menšinu nechce prijať a preto vzniká tzv. Felvidék, ktorý si vytvára akúsi vlastnú identitu krajiny.Zdvihnutie kameňov chápem ako odkrytie druhej strany – tej historickej. Na kameni je vidno obidve strany, ktoré tu kedysi boli a ich polohu. Súčasnosť je kamen ako celok – tak ako Felvidék – ktorý nam ukazuje tieto strany, akési odhalenie a prijatie oboch. Tie stoja a ukazujú prítomnosť a minulosť naraz. Takto sa táto skutočnosť neodmieta, ani nepopiera.
Robert Urbančok: Etel(k)a
zvuková stopa, algoritmus, fotografia
Počas workshopu v oblasti Gemera som sa zameral na rodinné väzby rodiny Andrássyovcov a ich pôsobenie na tomto území. Venoval som sa hlavne field-recordingu, v ktorom som zaznamenával súčasný stav po odchode ich rodu z tohoto územia.
Obec Nižná Slaná je poznačená rôznymi artefaktmi po ich živote, najvýraznejšie však po železnom grófovi – Emanuelovi Andrássym a vysokej peci, ktorú dal v roku 1867 postaviť a pomenoval ju po svojej matke. Huta Etelka bola znakom modernizácie, pokroku, rozvoju a zároveň symbolom vzťahu medzi dieťaťom a rodičom, pričom tento fakt ma nenechal chladným ani v obci Vlachová, kde sa nachádza vysoká pec pomenovaná po Emanuelovom otcovi Karolovi.
V roku 1867 dal Emanuel Andrássy postaviť vysokú pec, ktorú pomenoval po jeho matke Etele Sapáriovej. V roku 1870 postavil vysokú pec pomenovanú tento-krát po jeho otcovi Karlovi Andrássym. Ľudia na území Gemera dostali prácu v hútnickom priemysle. Vd’aka nedôslednosti v pracovných postupoch a každodennému styku s jedovatými látkami, zamestnanci zomierali približne 50-60 roční na dôsledky tvorby nádorov. Podrvené zvyšky hornín a rúd zmiešané s vodou odvážali iba kúsok nad hutu Etelku. Zhruba 5500000 m³ toxického sedimentu sa rozprestiera ponad dedinu Nižná Slaná.
Pri nahrávaní som sa snažil vyjadriť svoj pocit z návštevy týchto extraordinárnych miest, či už využitím odpadu ako inštrumentu, odpadu ako akustikého priestoru a odpadu ako vzťahu dieťaťa s rodičom. Nahrávku som rekomponoval v programe Max/MSP.
Kasha Potrohosh: Nenahraditeľní
fotografia
Originalita – vo vzťahu k dielu znamená, že ide
o autorovu vlastnú tvorbu, ktorá nie je skopírovaná
ako celok ani v hlavnej podobe z iného diela.
Spoločné cestovanie núti fotiť.
Potreba zdokumentovať moment okamihu.
Potreba urobiť spoločnú fotku.
Potreba zdieľať nádherné miesto.
Potreba vedieť o tomto mieste viac.
Práca vznikala ako reakcia na fenomén zdieľaných fotografii na turistických miestach od bežných používateľov Google.
Beriem fotografie na platforme Google Maps ako svedectvo, ktoré je otvorené, a preto je môžné ho neustále dopĺňať a upravovať, tým sa mapa stáva dokumentom, konceptom udalosti.
Využívam fotografie s Google Maps ako podnet na napodobnenie situácii.
Intervenujem do sveta Google Maps v snahe rekonštruovať realitu použivateľa.
Zásahom do virtuálneho verejného priestoru používateľov Google a následnou rekonštrukciou ich fotiek narúšam autentickosť fotografii a otváram diskurz.
Originalita fotografii používateľov mojim reprodukovaním je spochybnená?
Čo je vlastne originálna fotografia?
Je originálnosť vyslovená nejakou náhodou, ktorá sa nedá opakovať alebo neobvyklou situáciou, interakciou s objektami?
Je originalitou autentickosť autora alebo neopakovateľnosť diela?
Reprodukcia alebo interpretácia fotografii je spochybnenie jej originálnosti alebo jej priame potvrdenie?
Je originálnosť ako pojem glorifikáciou umelca alebo originálny kontent môže produkovať aj človek s umenim nesúvisiaci?
Je fotografia používateľa umeleckým dielom?
Alebo ziska hodnotu umeleckého diela mojou interpretáciu a napodobnením?
Jakub Černošek: Gemerská samsara
performancia, inštalácia, video
Gemerský region se pro mě stal velice zajímavou, ale zároveň rozporuplnou, romantickou a záhadnou oblastí. Jeho nynější situace, se z pohledu místních lidí stala smutnou a náročnou, zato turisté obdivují jeho ryzost. Chodí po rozvalinách Gemerské slávy a na turistických blozích popisují jeho dominantní síly přírody.
I mě jako první zaujala příroda, která se nechce vzdát a neúprosně pohlcuje staré budovy, obepíná vychladlí kov úpony, rzí pokrývá těžební vozíky a postupně se vše stává její součástí. Jako ve zpomaleném filmu, na vlastní oči pozorujeme koloběh života, z kterého bychom si měli odnést nějaké ponaučení. Koloběh, v kterém zaniká slavné průmyslové období a na jeho troskách vzniká romantická, záhadná a ezoterická místa. Drsnost a hrubost střídá křehkost a trpělivost. Aby toho nebylo málo krajina je prosycená mýty a pohádkami z dávných dob. V obnažených vršcích kopců jsou ukryty vzpomínky na kruté keltské rituály, zato místní lesy jsou opředeny mýty o vílách, neviditelných bylinách a o hadí královně. Ti kteří nevěří odcházejí do velkých měst a víru nechávají těm, kteří věří ve spásu v nové cestě za lepším zítřejškem. Gemerský region je nyní ve fázi transformace. Nejistota budoucnosti, ale i záhadná minulost si vyžaduje silnou víru. Rozhodl jsem se ztvárnit kontrast mezi pocity místních obyvatel a návštěvníkem. Pomocí mého výstupu chci přiblížit jedinečnou atmosféru Gemerského regionu a také zvednout povědomí o rozmanitosti a potenciálu turismu, který se zde skrývá. Začal jsem sbíráním informací přes internet, prostřednictvím knih, nebo návštěvou přednášek, postupně jsem si tvořil obraz o situaci a atmosféře, která na Gemeru panuje. Gemerský region jsem i navštívil a doplnil jsem si získané vědomosti o vlastní zážitky a zkušenosti, které byly velice silné. Syntézou minulosti, přítomnosti a nejasné budoucnosti jsem se rozhodl pro výstup, který se skládá z video záznamu, objektu, zvukové stopy a prvky působící na lidské smysly.
Vybral jsem si hutnickou Vysokou pec u Sirku – Červeňany, kde jsem uskutečnil performanci (rituál). “Rituálně” jsem odlévat olovo do vody. Využíval jsem jeho kulturní schopnosti, které mu připisují možnost odhalit části budoucnosti. Využívám jeho schopnosti tavení, znovu formování jako symbol zrození a zániku, jako koloběh Samsara. Odlévání a kov je neoddělitelnou součástí blízké minulosti Gemerského průmyslu. Rituál a věštba vyžadují víru a pomáhají v nejistotě, jsou pojítkem mezi reálným světem a světem mýtů a pohádek. Taktéž tvoří jakési kulturní dědictví, které se zde mísí s přítomností. Samotný proces roztavení a nové formy je symbolem koloběhu života (Samsary), stará forma zaniká, aby s ponaučením mohla vzniknout nová lepší.
Katarína Chmelárová: Lelkemből lelkedbe / Z mojej duše do tvojej duše
video, 3 min.
Stretli sme ju na poli. Šla pre posledný petržlen z tohtoročnej úrody. Ruky mala od hliny a držala v nich motyku. Nohy mala pevne zasadené do zeme. Komunikovala s pôdou, so zemou. Pôsobilo to na mňa veľmi poeticky a spirituálne. Bol to obraz, ktorého som sa takmer dokázala dotknúť. Žiadne rušivé momenty, žiadny konfikt tu nemal priestor. Z tých dní, ktoré sme s ňou prežili, som vybrala najvýraznejší fragment a to jej štedré bohatstvo. Prvý deň nás zobrala k nej domov, ponúkla nám kávu a koláč. Ukázala nám svoju ručnú prácu a otvorene hovorila o svojej rodine. Mala som pocit, ako keby sme boli u babky. Posledný deň nás pozvala na večeru. Na tradičné jedlo z tohto regiónu “Gemerské guľky”. Proces mal pre mňa fundamentálny význam. Bolo oslobozujúce sa pár dní nevenovať aktuálnej situácií a politickému dianiu. Táto práca ostane len v symboloch, ktoré sú znázornené v krátkom videu.
Földből magba, magból szárba,
szárból virágba, virág bólkalászba,
kalászból kenyérbe, kenyérből testembe,
testemből lelkembe, lelkemből lelkedbe.
Od Zeme k semenu, od semena k stonke,
od stonky ku kvetu, od kvetu ku klasu,
od klasu ku chlebu, od chleba, do môjho tela,
z môjho tela do mojej duše, z mojej duše do tvojej duše.
Toto je prepis z výšivky, ktorú sa mi podarilo získať od Valérie.
Je to časť z modlitby, ktorá dokonale vystihuje všetky pocity, ktoré mám z tohto zážitku v spojitosti s ňou. Prácu nechávam v tejto romantickej atmosfére. Rada som sa popri tvorení tohto videa vracala k spomienkam na Gemer.
Veronika Verešová: POSTWORK / GAMEAIR / PORUŠENIE PRAVIDIEL HRY/ zrkadlenie, echo a medzi priestor
koncept
Východiskové slová, slovné spojenia
● prúd ● zabudnutosť ● vykorenenosť ● zvuk ● fiktívna krajina ● pamäť ● prchavosť ● rozostruje ● časom sa deformuje rozplýva ● náväznosti ● paralelná telesnosť ● obraz ktorý sa stráca ● mení ● prelieva ● trhlina v čase ●
Charakteristika práce performatívny charakter, textový, fotografia, prípadne zhotovené video
Úvod
Výsledná forma okrajovo nadväzuje na moju semestrálnu prácu „Neviditeľní“. Podobnosť výstupov hľadám v ich ukotvení, počiatkoch vývoja témy. Oba vychádzajú z motívu „detskej hry“ a naivity. Prostredníctvom prchavej a efemérnej koncepcie patologicky nahliadajú, reagujú na súčasný stav. Je tu prítomný moment deštrukcie, zabudnutia, samoty, nástrojom sa stáva čas, repetitívnosť a prítomnosť naratívnej formy, čo pre mňa umocňuje pocity a váhu pominuteľného, alarmujúcej správy v prchavej konzistencií diela. Koncept sa vždy tak trochu rozpadá. Úmyselne.
Zo strany performera, alebo výtvarníka sa k nim staviam v role sprostredkovateľa, hľadím z interpretovanej strany, dôležitý je pre mňa motív ľudskosti, reálnosti v kombinácií so snovou symbolickou až poetickou atmosférou. Reagujem na podnety mentálnej mapy. Subjektívnej predstavy o priestore, krajine. Pracujem s pamäťou, predstavou.
Odlišnosti v koncepte, teraz
Tému, workshopu som posunula do podoby performancie (zatiaľ návrhu, uvidíme) ako subjektívnej reakcie na miesto, priestor a podnety Gemera, avšak ohraničeného subjektívnou, fyzickou skúsenosťou. Myšlienkovo ich popisujem, tvorím v poradí kombinácie = báseň + nákres + výstup = fotografia/performancia/video. Návrh fotografií/video-performancie pre mňa ilustruje text básne.
Prúd svetla ako tichá správa ktorá sa rozlieva do krajiny, definuje ju dĺžka a odraz. Je to jazyk správa má svoj obsah ako poézia. Pocity vlastnej konečnosti, sú tu pre mňa prchavé a efemérne.
Text básne (nižšie) vnikol ako prvý. Vnímam ho ako subjektívnu reflexiu z workshopu na miestne naratívy, neskôr naň viažem rozšírený výstup. Pri písaní som sa orientovala na škálu zmyslov, akými môže výtvarník čerpať a nasávať podnety z prostredia. Popisujem časti miesta, prepojení ,vzniká obraz, impresia. Chcela by som pracovať so slovom, gestom a žiarov.
Hra je tento krát v podobe pohybu odrážajúcich sa zrkadiel (viď obrázok). Ide o prúd svetla ako som už opísala vyššie. Odraz ako odkaz/ signálizácia /podnet sa definuje ako hra svetla čo prúdi priestorom ako spojovací bod, línia, materiál svetla. Rozlieva sa v krajne a opätovne stráca a naberá svoju podobu späť. Paralelná telestnosť? Osvetľujem, odkrívam, dávam do pozornosti, hľadám.
Fragment (odrazu) zo zvolenej hry, vnímam ako reakciu na kontext možných historických a sociálnych súvislostí (napr. nedostatočnej pozornosti venovanej ochrane významných stavieb, ktorá vedie k ich rozpadu, zániku, stávajú sa “neviditeľnými“ postupne miznú) zacieliť, (až doslovne sa dá posvietiť – to je však až príliš strohé) na ich prehliadanie, ľahostajnosť až apatiu. Základný princíp zohráva vzťah, pamäť, určitá subjektívna skúsenosť s priestorom, dopadá na jeho neviditeľnú logiku. Svetelné rafitti?
Súčasná diaľka vs performancia a „medzi priestor“
Prácu z časti chápem aj ako voľné konceptuálne uvažovanie na tému „medzi priestor“ čo je pre mňa definícia niečoho, čo ostáva uprostred, medzi bodom A a B. Prechodný stav, problematický, nestály, premenlivý, neukončený, hybridný. Či už pod týmto pojmom môžeme hľadať (subjektívne) myšlienkové vymedzenie Gemera, alebo iba pojem nestáleho formátu, vystaveného premenám, ktorý ovplyvňujú najmä okrajové body. Stav “medzi“/ medzí.
Medza ako medzera, okno, voľný priestor, diera, škára štrbina v poznaní, (tieseň?)
Späť k svetlu
Prúd svetla ako tichá správa ktorá sa rozlieva do krajiny, definuje ju dĺžka a odraz. Je to jazyk správa má svoj obsah. Pohybujem sa na mieste prchavého momentu, zásah nechávam splývať s mestom, verejným priestorom, okolitou krajinou, pominuteľnosť prúdu svetla, žiara ktorá sa vlieva do krajiny, nenápadne ju objíma, obopína, lemuje, hľadá. Je to hra na každodennosť. Prirodzený kontrast so strohosťou vyumelkovaných rekvizít/pamiatok z Gombaseku (neviem). Inšpirované prúdením zvuku – Echo.
Dej performancie
- Rutina, opakovanie, séria – signalitácií zbierka záznamov – echo + priestor + svetlo
- Rytmus, pravidelnosť, kódovanie, tajná správa
- Miesto ?
Ozve (na) sa plaz (í)
po tichu
akoby
počuť zvnútra jas, čo ohluší
slepí, dolieha
nedohľadne v tiesni
tmy.
Cudzie prsty,
chronológia dotykov
po pamiatkach
intimita, medzi nami
roklina času,
zarývanie
prvý, druhý (viac) krát
do
stredu vecí, hľadám
pod nechtami.
Na koniec
každá žiara onemieva
svojou
vlastnou minulosťou.
Alexandra Gašparovičová
inšpiračné podklady a námet na krátky hraný film
Žáner: komédia
Kľúčová téma: staroba
Témy: smrť, clivota, strnulosť, jednotlivec v dejinách, zašlá sláva, starnúce telo, ticho
Postavy: stará žena (80), mladšia žena (50) pracujúca na obecnom úrade
Priestory: obecný úrad (reálny). Gemer (snový/v spomienkach)
Postup práce:
1. Krátky terénny výskum na Gemeri – letmá štúdia prostredia, lokácií, obyvateľov
2. Zber informácií a inšpirácie pre text – rozhovory s mojou starou mamou o jej živote, pochádza z Rožňavy, štruktúrované podľa priebehu desaťročí a kľúčových historických udalostí
3. Príprava textového scenára
4. Príprava storyboardu, technického scenára, výber lokácií
Krátka štúdia regiónu Gemer
Gemer ako mýtické miesto, zobrazované v rozprávaní – dve podoby prostredia
Gemer ako zakliaty zámok – bohatstvo a veľkoleposť budov, krása prostredia, no pomalí a starí obyvatelia – zašlá sláva, symbol starej mysle
Reálny priestor: Kaštieľ Betliar, Mauzoleum
V Betliari je rozsypaný popol mojej pratety.
Gemer ako rozkladajúca sa ruina – rozpadnuté, schátrané budovy, tí istí pomalí a starí obyvatelia – rozklad a oslabnutie tela, symbol starého tela
- reálny priestor: Železiarne v Drnave, Vysoká pec Etelka
V Železiarňach pracovali moji prastarí rodičia.
Obyvatelia – obrazy v oboch prostrediach
Starý muž, ktorý už nedokáže artikulovať, pomaly chodí a vydáva zvuky, trochu kričí
Stará žena, ktorá odomyká zámok, “zakliate kráľovstvo”
Stará žena, ktorá každý deň prichádza na to isté miesto, strnulá ako socha
- pohybová štylizácia/inšpirácia súčasným tancom
- nemožnosť rozprávať, chaotickosť reči, rečová štylizácia
Námet:
Dve ženy na obecnom úrade, staršia, návštevníčka, sa snaži presvedčiť mladšiu, pracovníčku úradu, aby jej mesto povolilo postaviiť si hrobku/mauzóleum. Odohráva sa vo väčšom meste. Staršia žena rozpráva o svojom živote, spomína a argumentuje, prečo by mala ona/mali bežní ľudia mať hrobky. Mladšia žena do toho s nepochopením vstupuje, ukazuje stret s byrokratickou realitou. Komický monológ, občas prerušovaný kratšími replikami. Scény reálneho dialógu prestrihané snovými zábermi “minulosti”, Gemera. Komické, bizarné vyznenie.
