Until the sea will dry up!
Produktivita a kariérny rast sú hodnotové predpoklady dneška. Pracovné procesy sú optimalizované na zvýšenie efektívnosti, pracovný čas je riadený, až kým nezmizne rozdiel medzi prácou a voľným časom. V mojej diplomovej práci uvažujem nad vzťahom práce a šťastia, frustrácie/motivácie a normami času narážajúcimi na prírodne cykly a ich NEčas. Dôležité prvky tu tvorí čas samotný, efemérnosť (príboj mora), vymedzenie priestoru a v neposlednom rade atmosféra samotnej inštalácie. Formálnym východiskovým bodom pre moju diplomovú prácu je médium fotografie, čas a pamäť, či už samotného média fotografie, ale i praktík v súčasnej fotografii. Dôležitú rolu hrá výraz spriestornenia samotnej fotografie, ktorý je dôležitý a má oporu v mojom uvažovaní. Fotografia vlnolamov, na ktorej je nasprejovaný červený nápis Until the sea will dry up, zrazu vnesie do práce aj istý sociálny moment. Fotografia je vytlačená na látke a nainštalovaná/prevesená na železnej konštrukcii v tvare zábradlia (vymedzenie priestoru). Atmosféru celej inštalácie dopĺňajú ďalšie dve menšie fotografie vytlačené na transparentnej látke a dva statické spomalené videá. Oheň, ktorý zrovna dohorieva a príboj mora. Kontra pamäť, priestor a horizont, s ktorými v obrazoch pracujem, podporuje celú tému a tvorí spoločný menovateľ pre celý enviroment inštalácie. Príboj mora v tomto prípade tvorí významový fragment. Vnímam ho ako “nastavenú“ bariéru bez-priestorovosti alebo hyper-priestorovosti. Horizont otvoreného mora, nekonečná šírka, ktorá v istom momente na niečo naráža – zastavuje sa a tak vytvára prítomný moment. More v diaľke nemá žiadny čas (je všade rovnaké), ale v momente narazenia príboja do vlnolamu, ktorý je miestom tranzície nečasu prírodného cyklu do rigidných štruktúr času, kontroly a dominancie nad chaosom živlu. V tomto momente sa čas zhutňuje, akcentuje, sprítomňuje.
