Predprítomný čas
Krátkometrážny poetický film Predprítomný čas (2021) Tatiany Takáčovej a Miroslava Žolobaniča zachytáva medziľudské a transcendentálne vzťahy. Minulosť zvedomuje v prítomnosti, pričom uvažuje nad udalosťami, ktoré sa odohrali ešte pred minulosťou. Film snímaný na osem milimetrovú kameru zachytáva dve postavy v prírodnom prostredí interagujúce s čiernou leskou stélou a matne bielou oblinou. Meniace sa krátke sekvencie sú sprevádzané krehkým ženským hlasom, titulkami reprezentujúcimi mužskú postavu a repetitívnymi zvukovými slučkami prírody.
V Predprítomnom čase sa stráca minulé a prítomné. Nemá jasne definovaný naratív, čo je zapríčinené aj tým, že sa odohráva mimo času. Striedanie farebných a čiernobielych scén odlišuje záznamy procesu paralelného rozpomínania a zabúdania. Minulé sa pre autorku a autora uchováva často len vo forme emócie, bez pamäti konkrétnych udalostí. Tak ako nie je možné určiť hranicu samotnej minulosti, tak nie je možné ani určiť presnú hranicu toho, čo pretrvá a čo sa stratí v prítomnosti.