Pred česaním, po česaní
Autorka počas performancie rozmotáva a rozčesáva kotúč špagátu ako metaforu starostlivosti, ktorá sa v procese ukazuje ako ambivalentná. Gesto pôsobiace nežne a pečujúco produkuje rozpad, odpad a mikročastice, ktoré sa nekontrolovane šíria v priestore, na tele aj odeve. Práca rozvíja napätie medzi starostlivým a deštruktívnym, estetickým a toxickým.
Rozčesávanie poukazuje na princíp exponenciálneho rastu. To, čo sa na začiatku javí ako uzavretý tvar, sa postupne násobí a presahuje svoj pôvodný objem. Dôležitou súčasťou práce je bezmocnosť, v ktorej sa autorka aj diváci stávajú svedkami deštrukcie, ktorú možno iba pozorovať, nie zastaviť. Akt starostlivosti sa postupne mení na nevedomú deštrukciu, ktorej dôsledky sa hromadia a nie je možné ich kontrolovať ani spätne odstrániť. Starostlivosť tu preto nevystupuje ako jednoznačne pozitívna hodnota, ale ako proces, ktorého význam a následky závisia od spôsobu jeho vykonávania a od miery vedomia vlastných vedľajších škôd.
