Post-Olympia
Interpretácia obrazu Olympia (1863) od Édouarda Maneta z pohľadu čiernej
mačky
V tejto performancii telo performerky, ktoré pripomína pózu známej Olympie, nie je
objektom na pozeranie. Stáva sa miestom prepojenia medzi druhmi a technológiou.
V rukách drží tablet s obrazom mačacej hlavy, za ňou je obrazovka s chvostom
mačky a namiesto slúžky ju „sprevádza“ mobilný telefón – ako nový druh pomocníka,
možno aj dnešný technologický pes.
Táto situácia predstavuje snahu počúvať a vnímať iné bytosti. Pohľad tu nie je
spôsob, ako mať moc, ale prejav citlivosti a záujmu.
Mačka nie je symbol, ale živá sprievodkyňa – cítiaca a mysliaca bytosť, ktorá je
súčasťou scény. Performerka nie je oddelená od ostatných, ale spolu s mačkou,
technológiami, obrazmi a divákmi tvorí prepojený celok.
Kamera neslúži na kontrolu, ale pomáha vytvárať spoločnú prítomnosť a nesie
zodpovednosť za to, čo zaznamenáva.
Vzniká tak nová podoba Olympie – nie ako pasívna postava, ale ako živý obraz
vzťahov, dotykov a prepojení medzi rôznymi bytosťami. Performance ponúka inú
etiku: nie „ja“ a „oni“, ale „my“ – všetci spolu vytvárame svet, v ktorom žijeme.
—
Mačka hovorí: Vy všetci sa dívate. Ja cítim. Vy očami. Ja fúzami. Vy túžbou. Ja
prítomnosťou. Kým vy sa strácate vo fantázii, ja som tu, na tomto koberci, čítam
telesné signály.
