Neviditeľní
Základná rovnica:
pamäť/mentálna mapa/uniforma/kamufláž z prírodných materiálov ako znak, status, ktorý nezapadá/ vykorenenosť/ záhrada/ sentimentálny vzťah k miestu, k sadeniu/potreba starostlivosti
V participačnom projekte Neviditeľní (2019) pracujem s témou straty istoty a fungovania človeka vo verejnom a socialnom priestore mesta, v čase rýchlo meniacich sa podmienok. Zvýrazňujem v nej najmä opakovaný kontext zdanlivej bezmocnosti ľudí, ktorí ostávajú bez povšimnutia a stávajú sa neviditeľnými.
Bezmocnosť voči diferentným silám problematizujem prostredníctvom príbehu svojej starej mami a jej tendencie budovania si útočiska, v záhrade, o ktorú prišla. Útočisko, kde vykonávala manuálnu prácu, ktorú vnímala ako zmysluplnú a naplňujúcu. Avšak priestor sa zmenil na chátrajúcu záhradu, meniacu sa zásahmi anonymného vlastníka, čím nastal aj rozpad pôvodných hodnôt.
Fotografie dokumentujú prostredie záhrady a skrytú performance, ktorá pri procese tvorby vznikala a zosobňovala rekonštrukciu bežného dňa pri zmysluplnej práci. Performatívne momenty zahŕňali aj krajčírsku činnosť, ktorá jej bola a stále je blízka. Odohrávali sa už na cudzom pozemku, no stopy po jej práci a prítomnosti, tam ešte stále sú.
Hlavnou súčasťou celkovej vizualizácie konceptu, je spoločne vytvorený odev pre moju starú mamu v ponímaní pracovnej “uniformy”, z rastlinných a umelých materiálov. Bol dôležitou súčasťou jej každodenného rituálu a v súčasnosti jeho kamuflážové prevedenie možno stelesňuje osobnú frustráciu. Zároveň nesie znaky určitého stereotypu a vizualizuje problém adaptácie na zmeny, ktoré moju starú mamu viedli k subjektívnej izolácií.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |