Médiálié
S týmto viac pohľadovým pojmom sa zoznamujem z rôznych uhlov – otáčam ho, premieľam, mliaždim, kreujem. Sprítomňujem ho inak na rôznych úrovniach v prostredí našej súčasnosti ako isté špekulatívne fabulácie citlivého spolubytia. Nabádam k spolusieťovaniu sa v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti.
Médiálié sú možné vzťahovosti budúcností (zakotvené v prítomnosti) – oni/ony/ich, kompozitné telá, kreatúry médiaprírod (telá zložené z iných tiel, tvarov, foriem, matérií, bytí, jestvovaní) fluídne performatívne ekológie hmoty a iné rizómy. Oni/ony sú prostrediami tekutých kompozitných jestvovaní prelievajúce sa v labyrintoch prostredí tekutých kompozitných jestvovaní. Sú z nás, pre nás, no hlavne s nami, existujú v a s intra/inter-telesnosťami (ľudskými/neľudskými, organickými/anorganickými, žijúcimi/nežijúcimi). Sú samostatne stojacimi indivíduami rovnako ako aj „oddkins“ (nepravdepodobné kolektívy intímne vzťahujúcich sa ľudí) a iné kolektívne symbiotické bytosti, kreatúry – časti, dieliky, atómy, bunky, a i. Možno nie sú, no zároveň sú všade – ak žijeme ako by boli, sú schizoidné, sú prepletené, presieťované, rizomatické, www – jestvujú v pavučinách, v chaose bez začiatku a konca či stredu, nepoznajúce princíp centrovania – neprestajne vo fluídnom pohybe. Presakujúc z momentu do momentu naprieč časopriestorovými vzťahmi performujú svoje bytia multidisciplinárnymi mikropohybmi odovzdávajúc si potrebné energie a nutrície na nekončiace krúžiace sa bytia. Sú médiami situácií v inter/intra-prepojených environmentoch našich svetotvorieb – nabádajú k stávaniu sa spolu vo viacdimenzionálnych perspektívach a ne-lineárnych časovostiach. Stávajú sa s inými SF (špekulatívnymi fabuláciami) – formami, bytosťami, kompostovateľnými telami médiaprírod – formujú svet prežívaním/zažívaním a prehenziami.
The old is dying and the new (yet) cannot be born. – Antonio Gramsci
Pojem vieme definovať asamblážou iných pojmov (Rosi Braidotti či Donny J. Haraway), ide teda o hru vrstvenia ako aj hranie sa s pohľadmi na realitu, na ktorú sa spravidla dá nahliadať z viacerých uhlov. Vieme sa pýtať, spochybňovať i imaginovať, ako aj žiť chcené reality v zmysle ako keby túžené už bolo, artikulovať si ho a stavať tak budúcnosť, kde sa budeme „kvíriť“ inak.
Médiálié sú pre mňa stelesnené v/s jednotlivých drevených objektoch, ktoré sa dostávajú do nových situácií a tým performujú vlastné iné bytia v prostredí, ktoré im pôvodne bolo prirodzené a patrí do našej klasickej reality. Oni do nej stále patria tiež, no už inak, už vlastnou ekológiou, ktorá však stále symbioticky spolunažíva s ekológiou dovtedajšou. Stávajú sa ďalej pomocou prirodzených prírodných procesov a pokračujú v slučkovaní sa do budúcností, v ktorých nastoľujú iné normy stierajúce čas, priestor ako i pravidlá. Médiálié sa nachádzajú v/s a tvarujú aj (ne)ľudských aktérov, ktorý sú súčasťou celého celku momentov na danom mieste (ktoré to je, nevieme). Prepájajú minulosť-súčasnosť a vkročujú do budúcnosti pomocou špecifických pohybov, spájaním sa s inými spojeniami ako aj využívaním sietí a médií. Skrz samotné médiá(lié) sme vťahovaní do situácie, ktorá zdanlivo nemá začiatok ani koniec, je to situácia, ktorá prebieha nezávisle od nás, deje sa prelievanie, tetelenie, skúmanie, spájanie,…tieto však môžu byť tak pomalé alebo tak rýchle či vzdialené, že ich bežne okom nezachytíme.
Sú prítomné v pohybe performerov, ktorí sa na pár chvíľ stávajú prostredím. Sú v objektoch, ktoré nadobúdajú nové konštelácie a v tejto pozmenenej forme sa vracajú ďalej do prirodzenéjo protredia – nastáva zmena. Rovnako tak ich vidím v 3D printoch, ktoré stelesňujú nejestvujúce časti stromov mnou vymodelované v Blendri a vsadené do prírody, kde ďalej rôzne interagujú. Nachádzajú sa v médiách, ktoré si vyberám na odkomunikovanie i tu medzi nami v miestnosti na základe rôznych vzťahov medzi nami navzájom ako i nami a inštaláciou. Nepochybne sú i v samotnej inštalácii, ktorá prepája časovosti tu a teraz – tak i vtedy.
Špekulatívne sa pýtam, neprebiehajú už médiálié – zmeny vzťahovostí v spoločnosti – na istej „mycelárnej“ úrovni už i teraz, nie sme nimi i my? Čo z tohto uhla pohľadu znamená „kvíriť sa“ či „questioning“ a nie sú tieto procesy už isté spôsoby svetotvorby?
Ak ideme ďalej a začneme sa spytovať na významy, nemôžeme ignorovať vrstvu samotných médií v prírode, teda médiaprírody – uchopiť intenzívne vzájomné spolu-určovanie a spolu-objavovanie sa dvoch sfér: prírodnej dynamiky a mediálnych kultúrnych epistemiológií – onto-epistemiologickú situáciu. Médiá(lié) sú z prírody a v prírode, rozširujú každú debatu o prostredí na virtuálnu ekológiu sociálnych, politických, etických a estetických dimenzií (Rosi Braidotti, pojem vychádzajúci z pojmu prírodokultúry Donny Haraway – spôsob ako pristupovať k svetu intra-akcií a spolu-stávaní sa, v ktorom významní druhí sprevádzajú takzvaného človeka). A teda samotný výskyt človeka – aktéra v nám poskytnutom pohľade čiastočne popierajúceho svoje, spoločenskými normami prijaté danosti, (prečo robíme isté pohyby, ako sa hýbeme, aký má daný pohyb zmysel) v prírode či prirodzenej alebo vytvorenej inak je istým spôsobom médiálié – priebeh iného nazerania, iný spôsob pristupovania k samému sebe, ostatným i ostatnému.
Médiálié teda opisujú i stelesňujú – v tomto prípade charakterizujú istý proces, prelievanie sa prístupov, tranzíciu medzi tým, čo umiera a tým, čo ešte nemôže byť narodené. Viacpohľadovosť, nadhľad, pomalosť zmien, malé čiastočky tvoriace napätie v spoločnosti, to, čo sa nachádza v každom z nás, ťažko uchopiteľné prostredia, isté „glitche“, ktoré nám (možno) prídu nezmyselné či bizarné. Sme nimi, sú v nás, sú vedľa nás a žijú s nami, nie sú vždy len optimistickými vykresľovaniami. Priznávajú si chybovosť – nedopovedanosť, pripúšťajú si nedôslednosť, pretože skúšajú, hľadajú nové neohraničené bytia s akceptáciou zlyhania v procese zmeny, či iných pohľadov. Čerpajú z minulosti, ukotvujú sa v prítomnosti a hľadajú možné vkročenia do budúcnosti, kde technológia, zhumusievajúci (ne)človek i prostredia komunikujú, prelievajú sa a rastrami si navzájom pomáhajú, živia sa.
Poďme spolu imaginovať (ne)možné, pretože kde inde keď nie tu a kedy inokedy, ak nie teraz?
