ČO ZNAMENÁ KRAJINU ŽIŤ?
Počas workshopu v oblasti Gemera som svoj záujem a činnosť venovala hutníckym, baníckym a všeobecne rozvojovým počinom rodiny rodu Andrássyovcov, či konkrétnejšie Emanuela Andrássyho. Venovala som sa primárne vysokým peciam, ktoré slúžili na spracovanie železných rúd a svojho času boli jedni z najvýznamnejších producentov surového železa v našom okolí, určených napríklad i na výstavbu a rozmach železníc.
Vysoká pec Etelka vznikla v roku 1867 v obci Nižná Slaná zásluhou Emanuela, ktorý túto pec pomenoval po svojej matke, svoju banícku činnosť ukončila až v roku 1907. Počas tohto obdobia sa po celý čas surové rudy spracovávali, aby sa žiadúce minerály vyextrahovali do peny a tie nežiadúce sa potlačili do jemnozrnného odpadu.
Tento jemnozrnný odpad vo svojom objeme 5,5 milióna kubických metrov rozliehajúcich sa na 21,6 hektároch, dnes leží v bezprostrednej blízkosti huty Etelka v Nižnej Slanej a predstavuje jednu z najväčších enviromentálnych záťaží na Slovensku. Pôsobením času, zrážok, vetra i človeka sa zloženie skládky neustále mení, transformuje, tvorí nové chemické zlúčeniny a koloidné kaly. Rozkladacie procesy atakujú povrchy minerálnych fáz, primárne väzby sa rušia a tvoria sa nové, stabilné väzby.
Odpad si vytvoril svoj malý toxický ekosystém, v ktorom sa oddeľujú kvapalné látky od tých tuhých a zo živých organizmov prežije len ten najodolnejší, čo svedčí i o opustenosti obce Nižná Slaná. Ťažké kovy a iné znečisťujúce látky, ktoré sa uvoľňujú procesom zvetrávania, znečisťujú povrchové a podzemné vody, substrát sa roznáša do okolia (od Dobšinej po Rožňavu), tieto látky potom vstupujú do potravinového reťazca živočíchov i ľudí, čo si na vlastnej koži zažili sami okolití obyvatelia, či konkrétne zamestnanci podniku Siderit s.r.o. zdravotnými komplikáciami a výrazným skrátením životnej dĺžky na približne 50-60 rokov.
Fotograficky i textovo dokumentujem viditeľné stopy po minulosti v teréne, snažím sa porozumieť zloženiu tohto odkaliska a jeho následkom, ktoré dnes výrazne poznačujú našu prítomnosť. Sledovala som vrstvy hornín, rúd, kalov aj rastlín. Zdôrazňujem každý zásah, či premenu prvotnej štruktúry krajiny ľudským prvkom, ďalej dôkladné a dlhodobé pozorovanie správania sa súčasného materiálu v budúcom čase, ktorý nám je cudzí. Kladiem otázku morálke tvorby.
/1
Ako ťa denno-denné svetlo núti povstať znovu k novým paprskom.
Ako si haldou čoraz väčšmi depresovanejšou,
horúcejšou, nebezpečnejšou i toxickejšou.
Ako plynie čas sám nám tvorom, tvorcom povrchnej kože zemskej,
ako na nás čaká,
keď nás svojou latentnosťou minul.
Ozýva sa iba defektným povrchom,
chorobno-toxickou súčasťou v našich telách.
Si črevom,
si žalúdkom,
si čiernymi výlučkami sliznice
a nádorom v našich telách.
/ 2
Šľachetní tvorcovia, budovatelia zlatých klenbí nekonečných nebies,
klenbí opierajúcich sa o oporné stĺpy,
ktoré ako jediné znesú i ťažko stráviteľnú záťaž.
Pri jej tvorení však rozhnisali ranu na dostatok storočí vopred.
Čujte!
Poranenie litosféry už dostačuje k oslave perverzných rozkoší!
Rozkoší v prospech trpezlivého utrpenia.
Uchráni nás slasť zo zdanlivého dobra dostatočne
pred zlom ukrytom v nás?
Procesy hnijúcej rany prechádzajú práve tak našimi telami spoločne.
A tak môžeme konečne porozumieť ako sa dá krajina zažiť.
/3
Každou novou mutáciou,
premenou skupenstiev a chemických zlúčenín.
Každým vydýchnutím, uvoľnením,
vylúhovaním, vznikom a zánikom
strácaš svoju najväčšiu moc –
množinu stabilných materiálov tvoriace tvoje telo.
Halda, si natoľko milosrdná,
že sa s najmocnejšími látkami spravodlivo podelíš.
Svoju nadmernú silu delíš všetkým navôkol,
živým i neživým, biotickým i abiotickým
z dôvodu rovnováhy v nerovnováhe.
/4
Z rany ti tečú toxické fluídy,
rastú chorobné výrastky a výčnelky.
Si para-normálna. Nepatríš sem.
Zo svojej smrti plodíš život,
tým sa jej vysmievaš.
A kde sa objaví látka cudzorodá,
tam ju láskou pohltíš a vstrebeš.
Si odkalisko, depónia.
Si sladká skládka matka toxická.
Si nevhodná forma mŕtveho života.
Si rozpojená hornina,
jemne rozomletá ruda so zvyškami kovov, dreva a chemických látok.
Si antropický industriálny reliéf.
Si nová štruktúra krajiny.
Si domovom mikroorganizmov, kvasiniek, plesní, húb, rias a lišajníkov.
Si útočiskom najrezistentnejších druhov života.
Si biologicko-geologicko-chemický reaktor.
Si otvorená rana pôsobená našim nožom.