Ako zastaviť vodu, ktorá raz prestane tiecť?
Chcem priblížiť moju potrebu skúmania fenomenologického prístupu vo vnímaní pohybu umenia, ktorý nás sprevádzal, sprevádza i bude sprevádzať, pričom by som sa rada odrazila od myšlienky Friedricha Engelsa z knihy Dialektika prírody z roku 1883, kde tvrdí, že pohyb je spôsob existencie hmoty a zahŕňa v sebe všetky vo vesmíre prebiehajúce zmeny a procesy – od zmeny miesta, po myslenie.
Vytvorila som dielo, ktoré je úvahou o pohybe. Touto inštaláciou sa chcem odpútať od statického/externého vnímania pohybu diela a demonštrujem pohyb myslenia o diele. Rovnako, ako sme súčasťou obnaženého koryta, ktoré je vyschnuté iba v dočasnej prítomnosti vnímania – treba neustále ozdravovať, obnovovať a očisťovať vzťah recipienta k dielu. Vzťah subjektu k objektu. Vzťah interiéru k exteriéru.
Keď o pohybe hovoríme ako o zmene, o pohybe vo svete, o zjave – rozprávame o ňom bez neho. Bez jeho esencie umŕtvujeme pohyb a otupujeme našu myseľ. Je viac než nutné si uvedomiť, že pohyb je staticky zakotvený len v ľudskej mysli, dokázali sme ho abstrahovať natoľko, že nám ušlo, že je transcendentálnou, abstraktnou hmotou, ktorá poháňa nie pohyb vo svete, ale samotný pohyb sveta.
________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Vždy keď som tu, mám pocit,
že opúšťam svoje hrany tela
a stávam sa okolitým šumom.
Splývam s obnaženým,
statickým korytom,
ktoré vzišlo z kolísavého pohybu hladiny vody.
Zabúdam kto som
a nechávam sa rozptyľovať detskou zvedavosťou.
Skúmam konzistencie hliny,
jej farby a podoby,
skúšam teplotu vody,
sledujem jej štruktúru tvorenú vetrom,
nasávam pachy a svetelné lúče.
Spolu-nažívam s neživými schránkami riečnych korýtok
a ponúkajú toľko možností vnímania ich pohybu.
Ako sa len slnia.
Ako sa len trblietajú – a točiaca Zem je tomu toľko nápomocná.
Nechávam sa unášať touto nepokojne pokojnou
hladinou rieky s inverznými obrazmi.
Dychom kopírujem prúdiaci vzduch
a svoju pokožku nechám hladiť tieňmi
slnkom obšmietaných konárov a lístia.
