intermédiá

POZRI SA

POZRI SA
autori a autorky: Alexandra Gašparovičová, Gréta Grega, Július Majerník, Jakub Užovič 
kurátorka: Dáša Oršuliaková
Staromestská knižnica, Panenská 1, 81103 Bratislava
vernisáž výstavy: 12. 5. 2022 o 18:00hod
finisáž výstavy: 9. 6. 2022 o 18:00hod
trvanie výstavy: 12. 5. – 10. 6. 2022

Čo znamená vidieť? Odpoveď sa na prvý pohľad môže javiť ako intuitívna a jednoduchá. Prostredníctvom očného aparátu sa obraz vonkajšieho sveta v zmenšenej podobe premieta na sietnicu, ktorá plní podobnú funkciu ako senzor fotoaparátu. Už Decartesovi sa však podarilo demonštrovať, že proces videnia neprebieha tak bezprostredne, ako by sa mohlo zdať. Zďaleka totiž nekončí iba prenesením obrazu na sietnicu. Tento obraz, než je ho možné považovať za spracovaný, musí byť istým spôsobom „posúdený“, čo sa odohráva v mozgu. Omnoho viac, než detailnej a ostrej fotografií, sa videnie prostredníctvom očí podobá skôr akémusi rýchlemu náčrtu, ktorému musíme prisúdiť význam. No moderné neurovedy nám v súčasnosti poskytujú nové nástroje ako o videní premýšľať a umožňujú nám nachádzať ešte ďalšie zaujímavé nuansy. (Nielen) vďaka rôznym pozorovacím experimentom sa darí odhaľovať, že videnie nie je priamočiarym, jednosmerne postupujúcim procesom, ale funguje v akýchsi zložitých „slučkách“. To, ako sa pozeráme na veci, čo si na nich všímame a vyhodnotíme za podstatné alebo naopak, ignorujeme či prehliadame, je zafarbené tým, čo o svete už vieme – alebo si aspoň myslíme, že vieme. Ako to zjednodušene vyjadril Nicolas Mirzoeff, „Videnie je niečo, čo jednak robíme a jednak sa to neustále učíme.“ Spolu so schopnosťou vidieť je neoddeliteľne previazaná aj možnosť, byť videný či videná. V tomto smere nám neurovedy pomohli rozšíriť perspektívu objavením takzvaných „zrkadlových neurónov“. Vďaka nim dokážeme nazerať na svet a v konečnom dôsledku i na seba samých a samé nielen výlučne zo svojej vlastnej perspektívy, ale sme schopní a schopné predstavovať si a do tohto videnia zapracovávať aj perspektívy druhých. Povedomie o vlastnej individualite získavame, keď sa zároveň vnímame ako súčasť širšieho spoločenstva.
Pozývame ťa. Skús sa pozrieť. Možno uvidíš.

Dáša Oršuliaková