Z cukru
Ocitáme sa v meste. Charakterizuje ho nestálosť. Toto mesto je sypké, postupne sa rozdrobuje, podlieha svojmu vnútornému tlaku. Je neustálym procesom, buduje sa, aby o chvíľu časť zanikla, nanovo vznikla, ale len na chvíľu, a tak stále ďalej. Mesto je krehké a zraniteľné, aj keď môže pôsobiť silným dojmom. Ľudia v ňom zažívajú prebytok (hojnosť), ktorá nie vždy prináša uspokojenie a stabilitu.
Myslím, že dočasnosť – premenlivosť – zmena sú jednou z najvýraznejších charakteristík našej doby, či už v zmysle tekutosti (F.Bauman), ale i sypkosti (G.Lipovetsky): “Spoločnosť sa rozdrobuje na jednotlivcov, človek v dnešnej dobe prechádza antropologickou mutáciou, ktorá z neho postupne pred našimi očami robí tvora narcisticky, hedonisticky a individualisticky založeného. Človek je čím ďalej tým viac zotročovaný svojou slabou vôľou a podlieha tlaku spoločnosti.” (G. Lipovetsky, Éra prázdnoty)
Tento tlak je prítomný v zažívaní mesta, urbanistickej štruktúry – diele človeka. “Mesto nás zhromažďuje, požaduje striedanie. Vnímám jeho hutnosť. Mesto ma viac stimuluje a vzrušuje. Pripadám si v ňom veľký alebo malý, sebavedomý, pyšný.. Alebo ma odstrašuje. Naproti tomu krajina, keď sa jej odovzdávam, mi dáva voľnost a kľud. Pretože krajina predstavuje iné vnímanie času. Čas má v krajine svoju veľkosť. Zatiaľčo v meste je podobne ako priestor zhustený.” (P. Zumthor)
Táto práca je v istom zmysle tiež spomaľovaním v protikladnom tempe antropocénu – období neustáleho zrýchľovania (krivky populácie, globálne HDP, spotreba, automobilizmus, cement, plasty, dusíkaté hnojivá….). Stavanie mesta do foriem, ktorých rozpad je len otázkou času, mesta samého pre seba, pripomína v niečom hru na pieskovisku. Je budovaním krajiny, kde je všetkého dostatok – utopického miesta. “Land of Cockaigne”, ktoré zobrazoval napríklad aj Pieter Bruegel vo svojom obraze V krajine peciválov, je miestom, kde boli domy z cukru, ulice dláždené sladkým pečivom a kde pečené holuby padali do úst.
Súčasné pôsobenie človeka na planétu, na krajinu a v konečnom zmysle i na samého seba sa v mnohých ohľadoch ešte len prejaví. To, čo pozorujeme dnes, je dôsledkom existencie ľudstva okolo roku 1960. Zmeny v tomto meste sú vratné, narozdiel od toho nášho.