Snehová vločka
Žijeme v dobe, kedy strach z toho, že niečo zmeškáme, formuje naše mysle. Myslíme si, že ak niekde nie sme prítomní, tak vlastne o nás nikto nevie. Očakávame, že svet sa k nám bude chovať citlivo. Očakávame šťastné konce pre každého, bez ohľadu na sociálne zázemie. Reagujeme citlivo a roztápame sa, ak sa s nami zaobchádza násilne. Sme generáciou snehových vločiek. Sme citliví na svet, očakávame, že svet bude k nám rovnako citlivý, ako sa snažíme byť aj my. Je to naivné. Čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie.
Mojou prácou sa snažím nekonzumovať toľko mediálneho tlaku ako kedysi.
Náš mediálny priestor sa stal priestorom plným nenávisti, urážok a strachu. Tieto informácie sú paralyzujúce. Uvažujem o tom, ako o spleti informácií, ktoré sa topia v internetovom priestore. O niečom, čo sa rozlieza do myslí nás všetkých a infikuje ich. Uvažujem nad tým, ako tieto informácie triediť, ako sa k nim postaviť. Zároveň si myslím, že by sme mali začať byť kritickí k tomu, čo denne konzumujeme v podobe informácií. Či už v podobe textu alebo hovoreného slova. A pokojne si aj priznať, že to už jednoducho nezvládame vnímať.
Lebo aj to je validné.
Prišla som na spôsob zastavenia v rýchlej dobe. Hľadám spôsob, ako si vrátiť stratený čas. Hľadám spôsob, ako nájsť pokoj a uzemnenie, nielen v sebe, ale aj vo svete. Pozorujem a vnímam. Nasávam. Nasávam presne, ako moje sádrové kocky. Nasajú to,
čo maximálne zvládnu. Prebytok sa otlačí a zvyšok padne na zem.
Inštalácia/objekt
EN
We live in a time when the fear of missing out shapes our minds. We think that if we are not present somewhere, nobody actually knows about us. We expect the world to be sensitive to us. We expect happy endings for everyone, regardless of social background. We react sensitively and melt down if we are treated violently. We are a generation of snowflakes. We are sensitive to the world, we expect the world to be as sensitive to us as we strive to be. It’s naive. The sooner we realize that, the better.
With my work, I try not to consume as much media pressure as I once did. Our media space has become a space filled with hate, insults and fear. This information is paralyzing. I think of it as a tangle of information drowning in internet space. Something that is spilling into the minds of all of us and infecting them. I think about how to sort this information, how to deal with it. At the same time, I think we should start being critical of what we consume in the form of information on a daily basis. Whether in the form of text or the spoken word. And to quietly admit that we just can’t take it in anymore. Because that too is valid.
I’ve figured out a way to stop in quick time. I’m looking for a way to reclaim lost time. I’m looking for a way to find peace and grounding, not just in myself, but in the world.
I observe and I perceive. I am absorbing. I absorb just like my plaster cubes. They absorb as much as they can handle. The excess is shaken off and the rest falls to the ground.
Instalation/object
