Press home to unlock, sweet Dieffenbachia
Dnešné prechádzanie realitou je nahradené virtuálnym “scrollovaním”, ktoré nás robí, netrpezlivými, necitlivými a nekonzistentnými. Vzťah človeka a technológií sa tak premenil z roviny vzťahu človeka
k technológií ako objektu, do roviny jeho vzťahu s technológiou ako subjektom.
Vo svojej práci som vychádzal z toho, že ma zaujímalo ako sa počítačová/internetová reč dostáva do ľudskej reči a ako nevyhnutná spotreba internetu, formuje a mení jazyk a komunikáciu.
Zaujímalo ma manipulácia zo strany algoritmov (konkrétne vzťah človeka a telefónu) a hranica medzi skutočným a virtuálnym pôžitkom, kedy tento vzťah prechádza až do závislosti a zamilovanosti. Pracoval som s istými rozpormi krásy a jedu, lásky a smútku. Láska ako niečo čo znejasňuje, zamedzuje, doplňuje, či ničí našu seba identitu…
Kde je hranica medzi skutočným a virtuálnym pôžitkom, keď život, ktorý žijeme
v skutočnosti potvrdzujeme virtuálne prostredníctvom fotografií, značiek a akcií?
Strácame naše životy v online svete?
Alebo len hľadáme lásku?
Sme v zajatí obrazovky?
Alebo sme len konzumenti lásky?
Oddávame sa atraktivite za cenu toxicity?
…