Pozostatky bývalého režimu, krajina poznačená vojnou, večný boj o územie.
Po návrate z Ukrajiny som sa zamerala na emócie z pohľadu žien vo vojnovom štáte, ktoré zostávajú doma a čakajú na svojich, otcov, mužov, synov…v ponurej atmosfére a utrápených tvárach žien je vidno strach a bezmocnosť.
Kuchyňa ako symbol pre miesto kde sa rodina stretáva pri nedeľnom obede je teraz prázdna, varí sa len prázdny hrniec-chudoba.
Efemerický dojem moci ktorú nemožno uchopiť. Veci, nad ktorými už ne/máme moc.