Mýtus večného návratu
Eufória, stav odlišný od normy. Miesto s metafyzickým cieľom “spirituálneho uzdravenia”. Únik z reality vďaka hudbe aj tancu (telom aj dušou). Ovplyvnenie nálady, mysle, vytvorenie mystického zážitku, stimulovanie a rozšírenie vedomia, zmenené stavy, svet harmónie a rovnosti. Výsledok súladu ega s okolitými prvkami. Oslava života prežitím zážitku, rituál pre vyjadrenie. Konštrukcia jedinečného okamihu. Pseudoidentita, skreslenie seba samého. Telo ako hlavný prostriedok komunikácie a symbolickej účinnosti. Primitívny “raj”, zanechanie individuality a podporenie kolektivity. Hľadanie jednoty tela a mysle. Svet bez rozlíšenia hmotného a nehmotného. Transformačná subkultúra.
To všetko je RAVE.
Redefinícia starovekého kmeňového rituálu pre 21. storočie, súčasnosť. Nostalgická túžba vrátiť sa k pôvodnému prvotnému času a miestu – “raju”, prameňu tanca, cítenia pohybu. Svet sa periodicky opakuje, realita beží v kruhu. Návraty k prvotným paradigmám.
Osobná túžba prežiť moment znova. Zhmotnenie okamihu, miesta a pocitu v mysli. “Portál”, priestor v priestore, improvizovaný klub. Odrazy, svetlá, zvuky a ruchy, atmosféra Večného návratu.