IVY BOOM
Sci-fi vízie budúcnosti pracujúce s motívom “prírody preberajúcej kontrolu” nad ľudstvom zničenou planétou, sú popkultúrnou vizualizáciou rozpadu ľudskej civilizácie. Post-apokalyptický zelený vizuál expanzie popínavých druhov rastlín a lián sa rozpína po degradujúcich mestských aglomeraciách, premieňajúc ich na zóny vylúčenia ľudskej civilizácie. Fiktívne prostredia vytvorené človekom, kde však ľudská ruka už viac nehrá žiadnu rolu, patria budúcnosti. Viaceré environmentálne štúdie skúmajúce dopad zmeny klímy na biodiverzitu ukazujú, že táto budúcnosť vlastne možno nieje až taká vzdialená.
Večnezelený brečtan, v antickej mytológii symbol nesmrtelnosti, benefitujuje z rastúcej koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére a rozpína sa naprieč ekosystémami západnej Európy. Predpokladá sa, že “boom” brečtanu je reakciou na otepľovanie klímy: výskumy ukazujú, že v oblastiach s vyžšou úrovňou otepľovania bol zaznamenaný aj výskyt expanzie lianovytých druhov. Michael Perring, ekológ na univerzite v Gente v Belgicku, skúmal so svojim tímom trend zaliaňovania – z angl. “lianification” v spojitosti s klimatickými zmenami, pracujúc s dátami z viac ako 1800 výskumných plôch v 40tich lesných oblastiach v rámci Európy, na územiach od Írska po Maďarsko, vrátane západného Slovenska. Štúdia ukazuje, že expanzia lianovitých druhov môže byť celosvetovým fenoménom.
Mohol by mať boom brečtanu priamu súvislosť s expanzívnou ľudskou činnosťou? Mohol by byť planetárnym indexom nerovnováhy spätnoväzbových ekosystémových slučiek, indexom deregulovanej a nevyváženej spätnoväzbovej slučky ľudského spoločenstva? Zaujíma ma, akú rolu hrá trend expanzie európskeho lianovitého druhu, rozšíreného ľudskou činnosťou, v imaginácii dystópie ako kritiky klimatickej nespravodlivosti.
