Interstitia
Práca tematizuje pamäť a zabúdanie – nie ako priame naratívy, ale ako procesy zapísané v materiáli, tichu a stratifikácii vrstiev. Zameriava sa na medzipriestor – pomyselný stav pretrvávania, kde sa niečo ešte drží, no už nemôže byť zachránené.
Použitá netkaná textília, pôvodne určená na ochranu mladých stromov, tu nadobúda opačnú funkciu: miesto ochrany sa stáva záťažou, obalom, ktorý zadržiava, dusí, hromadí. Tento materiál – nosič pamäti – sa premieňa na štruktúru, ktorá už neslúži svojmu pôvodnému účelu, ale vytvára priestor, kde sa vrstvia stopy a stíšené fragmenty.
Práca skúma moment, keď sa ochrana stáva prekážkou, keď sa funkcia obracia proti pôvodnému zámeru. Obnova tu nie je návratom, ale aktom uvoľnenia – tichým súhlasom nechať veci odísť, prijať zánik ako podmienku transformácie.
Interstitia je priestorom tichej premeny, kde sa hranica medzi uchovávaním a stratou rozplýva, kde sa ochrana mení na priepustnosť a zánik na prijatie.
