HOW DOES IT FEEL TO TOUCH YOUR WORD
How does it feel to touch your word, 2025
objekt
Vzťah bez fyzického kontaktu alebo vzťah „na diaľku” vnímam ako negatívny priestor
– priestor, ktorý subjekty bezprostredne ovplyvňuje, aj keď v našej percepcii pôsobí ako
prázdny. Jeho výplňou sa väčšinou stávajú slová, ktoré sú v takomto prípade v podstate
jediným nástrojom komunikácie. Tie sa opakujú, nesú so sebou určitú zodpovednosť a
množstvo emócií. Snažíme sa si ich navzájom pripomínať a starať sa o ne. Takéto vypĺňanie
tohto „negatívneho priestoru” alebo inými slovami udržiavanie kontaktu bez možnosti vidieť
sa, cítiť sa alebo jednoducho zažívať blízkosť si vyžaduje veľa trpezlivosti a energie.
Kontakt nemusí znamenať dotyk, ale vo vzťahovom kontexte po ňom vo väčšine
prípadov jednoducho prirodzene túžime. Môj vzťah s mamou sa v určitý moment našich
životov dostal do fázy bez fyzického kontaktu, ktorá trvala osem rokov. Osem rokov bez
pohľadu do očí, držania rúk, spoločnej prechádzky, objatia… Všetok kontakt sa dial
prostredníctvom telefonátov a vymieňania správ. Vzťah matky a dieťaťa je v živote každého
človeka extrémne dôležitý, na nejakú dobu som však bola konfrontovaná s jeho čiastočnou
absenciou. Stával sa takmer abstraktným. Moja predstava o mame sa začala deformovať.
Zažívala som pocity melanchólie, zahmlievania, premeny a nekonečnej túžby dotknúť sa jej
aspoň na malú chvíľu.
Sklenená skrinka je symbolom istého vymedzeného priestoru. Zblízka svojou
stavbou neumožňuje úplný vhľad do jej vnútra, dáva však priestor pre dotykové/haptické
skúmanie. Výrazným materiálom tohto objektu je matné sklo, ktoré so sebou nesie
intenzívnu krehkosť, no zároveň pôsobí silno a nedotknuteľne. Táto schránka uchováva a
ochraňuje telo vytvorené zo slov. Pri vstupe do objektu cítiť mäkký silikónový povrch
pripomínajúci ľudskú kožu. Postupné prechádzanie končekmi prstov po tejto textúre sa mení
na čítanie viet s konkrétnym významom.
