Čo máš za problém?
Čo máš za problém?, 2022
videoinštalácia, 5:36min
Projekt je sondou do aktuálnych problémov určitej skupiny generácie Z. Autor dokumentárnym prístupom, formou rýchleho interview, kladie respondentom otázku Čo máš za problém? Výpovede zachytáva v prostredí, v ktorom sa bežne pohybuje, škola, práca, nočné podniky. Preberá estetiku týchto priestorov a vytvára architektúru pre jedného, kde má divák možnosť osobnej konfrontácie s problémami mladej generácie.
Inštalácia Viktora Jakubča Čo máš za problém? je kombináciou rovnomenného videa nesynchronizovane hrajúceho na množstve telefonických screenov, a obrovskej hliníkovej ruky paraziticky obrastenej týmito zariadeniami a ich nabíjacími káblami. Vo videu sa Jakubčo obracia k skúsenostiam svojho najbližšieho okolia, pýtajúc sa kamarátov a spolužiačok v ad hoc situáciách – na party, v škole či v práci – na to, s čím majú v živote problém. I keď si Jakubčo v názve diela vypožičiava túto otázku vo formulácii často provokatívne využívanej chuligánmi a bitkármi na vyvolanie konfliktu, generačná a osobná blízkosť aktérstva videa k autorovi poukazuje na istý typ vzájomnej intimity. Video balansuje na hrane vážnosti a humoru. Aktérstvo síce odpovedá zvnútra svojej situácie, pomenované problémy ale odhaľujú širšie existenčné, spoločenské, ekonomicko-politické a lifestylové potiaže generácie súčasných dvadsiatnikov, prvej generácie, ktorá vyrástla v ére sociálnych sietí. Zatiaľ čo niektoré respondenstvo považuje za problém, ktorý sa ich osobne dotýka homofóbiu či vzrastajúci trend fašizmu, respondent na párty považuje za svoj najväčší problém nedostupnosť drog na vyváženie svojho alkoholového opojenia, i keď na ne má peniaze. Iróniu podporuje aj “zostrihový” rytmus videa a jeho formálne nezačistená diy kvalita, často kontrastujúca s dokonalými filtrami všadeprítomnými na súčasných sociálnych sieťach. Video bežiace na viac ako desiatke telefónnych obrazoviek vytvára šum neustále plynúcich obsahov a hlasov, pričom diváctvo z neho môže zachytiť len útržky. Poukazuje tak na pocity odcudzenia a disociácie, ktoré mediácia spoločenských či politických problémov prostredníctvom internetu spôsobuje. Veľká ruka zamotaná desiatkami káblov sprostredkujúca pohľad do útrob životného pocitu jednej generácie pritom kladie diváctvu otázku, či sú sociálne siete nástrojom v ľudských rukách, alebo či sa človek stáva len hmotou manipulovanou digitálnym obsahom.
Zuzana Jakalová, kurátorský text na výstave POV YOLO WIP TBA 3 v bratislavskej galérii Tranzit
Inštalácia videa vo “videobúdke”
Inštalácia videa na výstave POV YOLO WIP TBA 3. v bratislavskej galérii tranzit
