V mojej inštalácii pracujem s prvkami ľudskej činnosti z urbánneho priestoru, ktoré nesú v sebe istý prísľub stability a bezpečia. Tieto ľudské výdobytky (predmety či materiály) pre mnohých predstavujú stály, nemenný stav, na ktorých funkciu sa vždy môžu spoľahnúť. Mojou prácou chcem vyjadriť pochybnosti o tejto stálosti, prostredníctvom vytvárania dystopickej fikcie, kde rôzne situácie spoločne rozprávajú príbeh konca poznaného, zažitého a bezpečného. Chcem čeliť fatalite smrti a nebáť sa prijať, že už nič nebude tak, ako predtým. Frustráciu strieda smútok. Niekde v diaľke jestvujú nové prepojenia, nové vzťahové situácie, no tým teraz nerozumiem. Dnes ešte nedokážem vidieť za horizont beznádeje.