Neviditeľné telá
Diplomová práca skúma možnosti vytvorenia digitálneho priestoru, v ktorom telo nemusí byť okamžite kategorizované, vysvetľované alebo spoločensky obhajované. Výskum sa zameriava na moment, v ktorom telo prestáva byť vnímané ako plnohodnotná súčasť spoločnosti a postupne sa stáva prehliadaným. Východiskom práce boli rozhovory s ľuďmi z môjho detstva, ktorých životné skúsenosti sa dotýkali rôznych foriem spoločenskej neviditeľnosti. Rozhovory boli anonymizované a následne prepojené s biologickými údajmi získanými prostredníctvom merania pulzu. Pulz v práci nevystupuje ako medicínsky údaj, ale ako elementárna stopa prítomnosti tela. Každý záznam pulzu predstavuje individuálnu rytmiku existencie, ktorá bola transformovaná do časovej štruktúry digitálnej animácie.
Animácia zobrazuje anonymné siluety tiel pohybujúce sa krajinou pripomínajúcou pole – priestor mimo priameho spoločenského hodnotenia. Pulz sa stáva princípom viditeľnosti aj postupného zániku prítomnosti v obraze. Súčasťou inštalácie sú použité páry obuvi participantov a textové fragmenty ich výpovedí. Topánky fungujú ako stopa tela, ktoré sa v priestore už fyzicky nenachádza, no zanecháva po sebe prítomnosť. Inštalácia tak pracuje s absenciou tela, pamäťou a kolektívnou skúsenosťou neviditeľnosti.
