Kde bolo tam bolo / Egyszer volt, hol nem volt

IN

Publikováno

“Rozlišující kvalitou každého umělého místa je jeho uzavřenost”…
…”Uzavřetost opravdu začíná hranicemi. Zpusob, jak se uzavřenost
projevuje, závisí na konkrétních vlastnostech hranic. Hranice
určují stupeň uzavřenosti (,,otevrenosti”) prostoru…”1

Výstava Dávida Koroncziho v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote
predstavuje zdanlivo detsky nevinné zahĺbenie sa do kníh, ktoré
hovoria dvoma jazykmi o našej často mýtizovanej a nevyhnutne
zjednodušovanej až romantizovanej spoločnej minulosti, ktorú
si dokážeme jednostranne brat’ za príklad túžob našej súčasnosti.
Inštalácia diel cez viaceré umelecké stratégie a výtvarné médiá
ako je fotografia, video, murálna inštalácia, text, predstavia
autorovu i našu stále diskutabilnú pôvodnosť — „slovenskosť”,
„madarskosť”. Dávid Koronczi sa najskôr rozhodol spoznať svoju
identitu, skrz “orálnu knižnicu príbehov”, názorov svojich rodinných
príslušníkov, ako podklad pre pochopenie vnímania vlastnej
pocitovej príslušnosti. Neskôr ich v tvorivom procese prípravy
výstavy konfrontuje s napísanou, publikovanou históriou. Na to,
aby ste mohli výstavu čítať spolu s jej zostavovateľmi, je potrebné
poznať v prvom rade jazyk. Založená je totiž prevažne na výpiskoch
z umelcovej dočasnej knižnice, ktorú sa v priebehu rokov pokúša
stále viac a viac “nestranne” dvojjazyčne čítat’. Napriek snahe
objektivizovať identitu prečítanými historicko-vedeckými
knihami, z nich subjektívne vyberá , vypisuje fragmenty, aby
podnietil návštevníkov k autoreflexii uvažovania o zmysle genézy
pôvodu, o hodnovernosti zdrojov i pisateľoch historických faktov.
Koroncziho metóda “úprimného dvojstranného hľadania”, či
“bádania” by mohla byt iniciačným návodom aj pre nás ostatných,
ako sa pýtať na miesto vzniku našej individuálnosti či povahy.
Jednotlivé časti nášho ja, ale nemusia byt delené nepriechodnou
hranicou, práve naopak, nekonečne sa môžu preskupovať, premiešavať,
až sa stane ich pôvod nevypátrateľný a my sa vtedy môžeme
otvoriť zmysluplnej aktuálnosti. To by sme, ale museli v sebe
otvoriť schopnosť pozrieť sa na náš pôvod z rozprávkového
nadhľadu.

Juraj Gábor, kurátor výstavy v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, ktorá prebehla od októbra do novembra 2015.

1 Norbert-Schulz, Ch.: Genius loci. Krajina, místo, architektura. Praha 2010, s. 58.

 

001_1510_VYSTAVA_RS__E3B5244_UPR

003_1510_VYSTAVA_RS__E3B5246_UPR   005_1510_VYSTAVA_RS__E3B5247_UPR   004_1510_VYSTAVA_RS__E3B5245_UPR

006_1510_VYSTAVA_RS__E3B5250_UPR

009_1510_VYSTAVA_RS__E3B5237_UPR 010_1510_VYSTAVA_RS__E3B5221_UPR

012_1510_VYSTAVA_RS__E3B5197_UPR 016_1510_VYSTAVA_RS__E3B5199_UPR 015_1510_VYSTAVA_RS__E3B5205_UPR

014_1510_VYSTAVA_RS__E3B5206_UPR 013_1510_VYSTAVA_RS__E3B5202_UPR

018_1510_VYSTAVA_RS__E3B5283_UPR 017_1510_VYSTAVA_RS__E3B5289_UPR

020_1510_VYSTAVA_RS__E3B5300_UPR

021_1510_VYSTAVA_RS__E3B5303_UPR

022_1510_VYSTAVA_RS__E3B5325_UPR 025_1510_VYSTAVA_RS__E3B5301_UPR

027_1510_VYSTAVA_RS__E3B5333_UPR 028_1510_VYSTAVA_RS__E3B5334_UPR

030_1510_VYSTAVA_RS__E3B5375_UPR

031_1510_VYSTAVA_RS__E3B5368_UPR